Pár rád k diskusii so žiakmi, ktorí sympatizujú s extrémizmom

PÁR RÁD K DISKUSII SO ŽIAKMI, KTORÍ SYMPATIZUJÚ S EXTRÉMIZMOM

 

Autorka: Irena Bihariová

Úlohou učiteľa nie je a ani byť nesmie politická indoktrinácia žiakov, nech by mala akékoľvek šľachetné úmysly. Preto by sa mal učiteľ od začiatku zrieknuť ambície cieľavedome„prevracať“ politické presvedčenie žiaka. Môže ho však svojimi otázkami a rozhovorom motivovať k tomu, aby svoje politické a ideologické postoje podrobil racionálnym argumentom a kritickej úvahe.

Ponúkame pár rád, ktoré sa nám osvedčili v situáciách, kedy sme pred študentským publikom stáli my a ktoré sme nazberali za desaťročie skúseností s diskusiami  so študentami o daných témach.

 1. ROZHOVOR MÁ BYŤ EMPATICKÝ

Ak sa rozvinie debata o extrémizme, prípadne konkrétnych extrémistických stranách, a žiak prejaví sympatie voči nim, nemá zmysel ho za to nepatrične urážať, moralizovať nad ním či vysmievať sa mu.  (Učiteľ by mal ustriehnuť, aby v diskusii nezaznievali takéto útoky ani od ostatných spolužiakov). Takéto nadstavenie debaty totiž automaticky sťažuje vzájomnú komunikáciu a nepomôže k získaniu dôvery žiaka voči učiteľovi. Naopak, môže v ňom prehĺbiť pocit, že „učiteľ mu aj tak nerozumie“.

Príklad zle zvolenej reakcie: „Si ešte príliš mladý na to, aby si rozumel politike. S Kotlebom môžu sympatizovať len hlupáci, ktorí nevidia, čo je zač. Tebe sa ešte nedonieslo, že jeho strana je fašistická?“

Príklad dobre zvolenej reakcie:Rozumiem ti, že chceš podporiť Kotlebu, aj tomu, že necítiš dôveru k ostatným politikom. Áno, celkovo dnes v Európe čelíme kríze dôvery v demokratický systém. Čím si tvoju dôveru získal práve Kotleba? Čo by podľa teba pomohlo, aby si ľudia znovu vybudovali základnú dôveru v politikov?“

(Pozn. Ak sa rozvinie debata o tom, že Kotleba nemá korupčné kauzy, možno študentovi pripomenúť, neútočným a nekonfrontačným štýlom, že Kotleba mal na župe tak isto závažné excesy)

  1. SPOLOČNÉ HĽADANIE ODPOVEDÍ

Diskusia by mala byť debatou, a to nielen učiteľa a dotknutého žiaka, ale mala by zapájať aj ostatných spolužiakov. Učiteľ kladie otázky a je skôr v pozícii „moderátora“.

Príklad: „Tomáš si myslí, že vystúpenie z EÚ by Slovensku pomohlo. Ktorí z vás máte rodinu pracujúcu alebo študujúcu v niektorej členskej krajine? Myslíte, že by súhlasili s Tomášom? Juraj, čo podľa teba prinieslo Slovensku členstvo v EÚ? Skúste povedať, čo by sa stalo, keby sme opustili EÚ a zrazu by tu neboli všetky tovary a služby, na ktoré sme zvyknutí. Ako by štát dosiahol, aby ich vyrábali slovenskí výrobcovia? Bolo by to vôbec možné?“

  1. MORALNE APELY A ABSTRAKTNÉ POJMY VAČŠINOU NEFUNGUJÚ

Takmer vôbec sa neosvedčuje stratégia, kedy by sme chceli pôsobiť na dotknutého študenta moralizačným dohováraním.  Abstraktné apely mnohým študentom nič nehovoria, mnohí nemajú zosobnený význam daných slov a znie im to skôr pokrytecky.

 Príklad zle vedenej debaty: „Tomáš, mal by si si uvedomiť, že všetci ľudia majú ľudské práva , preto by sme mali byť k Rómom tolerantní.“

(16 ročný Tomáš v skutočnosti nemusí úplne presne rozumieť tomu, ako súvisí koncept ľudských práv  s jeho postojom voči Rómom. Možno tvrdí, že Rómovia sú flákači a berú nadštandardné dávky, a preto posledné, čo mu jeho presvedčenie naštrbí, sú reči o ľudských právach Rómov. Naopak, môže mať pocit, že debatu zvádzame zase len k nejakej prehnanej korektnosti, ohľaduplnosti  a zdôrazňovaniu práv Rómov. Vyhodnotí dané apely ako „slniečkarske reči“.)

TIP: vyhnite sa takýmto a podobným výrazom, pretože sú skutočne “jalovým klišé”:

  • „rešpektujme inakosť“
  • „Tolerancia je dôležitá“
  • „ľudské práva treba chrániť“
  • „rasizmus je nebezpečný”
  1. OTÁZKY, KTORÉ NÚTIA ŽIAKA ROZMÝŠĽAŤ

Kladením správnych otázok môžeme žiaka naviesť na to, aby o svojich postojoch začal rozmýšľať racionálne, nielen v duchu slepej dôvery. Sprevádzajme ho, aby sám objavoval „logické diery“ programu extrémistických strán. Účelom je ukázať študentovi nezmyselnosť, nekompetentnosť a nereálnych sľubov v extrémistických programoch. Debata môže byť dynamická a mala by viesť k tomu, že študenta „uzavrieme do argumentačnej pasce“ (uvedomí si, že dané opatrenia naozaj nie je možné realizovať), no nemala by prebiehať tvrdým, útočným či ironickým tónom.

Príklad:čo sa ti zdá najviac realizovateľné, že by mohol program strany XY zlepšiť? Ako by sa im to podľa teba mohlo podariť? Bolo by to možné dosiahnuť bez toho, že by sa ohrozila sloboda občanov? Ako by sme sa dokázali pri realizácii takéhoto opatrenia ako spoločnosť chrániť pred tým, že ho  štát nezneužije proti ďalším skupinám? Ako sa ti javí reálne a priechodné, že by štát a jeho orgány posudzovali,  kto je slušný? Ako by sa to malo definovať? Ako by to prebiehalo, malo by sme na to štátom zriadené komisie? Čo ak ten, čo platí dane, nekradne a býva paneláku, podvádza svoju manželku a bije deti? Je ešte slušný?“

  1. ZADANIA, KTORÉ ŠTUDENTOVI POMOŽU KONFRONTOVAŤ DOTERAJŠIE INFORMÁCIE

Postoje študentov, najmä vo vzťahu k menšinám, sú mnohokrát deformované pochybnými informáciami, ktoré o nich majú.  Nie je pravda, že by študenti nič nevedeli a nič ich nezaujímalo, naopak. Mnohí majú až príliš veľa informácií. Problémom je skôr to, že ich čerpajú z náhodných webov,  hoaxov šíriacich sa sociálnymi sieťami či mnohokrát priamo z extrémistických kanálov. Umožnite preto študentovi, aby informácie, ktoré má, konfrontoval s inými zdrojmi.

Príklad: Tomáš na hodine povedal, že bude voliť stranu XY, pretože konečne skoncuje s luxusnými dávkami pre Rómov.  Ponúknite Tomášovi vypracovať text (blog, prezentáciu) o sociálnych dávkach Rómov. Ako zdroj mu zadajte štúdiu od Rozvojového programu OSN „ Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010 ( vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN,  Bratislava 2012), resp. jej predmetnú časť. Stačí, aby spomedzi 5-10 vybraných strán štúdie našiel odpoveď na jednu presnú, konkrétnu otázku: „Aký je priemerný sociálny príjem na osobu v segregovanej osade?“  Tomášovou úlohou bude prečítať si daných 10 strán (učiteľ mu ich môže zaslať mailom, prípadne vytlačiť) a sám hľadať odpoveď na zadanú otázku. Okrem toho, že zistí fakty o dávkach, zoznámi sa s tým, ako v skutočnosti vyzerá naozaj odborná štúdia, ako sa v nej pracuje s údajmi a že na popis takto náročnej témy nepostačuje  dvojriadková informácia v grafike na internete. (Pre konkrétne príklady úloh, ako aj typy na štúdie, môžu učitelia hľadať inšpiráciu v zdrojoch uvádzaných na webe argumentuj.sk alebo v e-learningovom propgrame)

Ako študentom vysvetliť fenomén extrémizmu

AKO ŽIAKOM VYSVETLIŤ 4 ZNAKY EXTRÉMIZMU

Autorka: Irena Bihariová

 

Celkovo sa nejaví efektívne, keď študentom diktujeme obsiahle poučky a definície. Sú vždy abstrakciou problému a v takomto znení si študenti len málokedy dokážu problematiku asociovať s jej praktickými podobami. Nevedia, aký môže mať daný fenomén vzťah k ich každodennému života, čo zároveň oslabuje aj ich záujem o tému.
V tomto smere preto odporúčame, aby sa definovanie fenoménu zjednodušilo na stručný výpočet hlavných znakov, avšak s tým, že každý znak bude ilustrovaný praktickým príkladom. V závere je možné celkové vymedzenie priblížiť praktickým cvičením.

  1. JE TO SÚBOR MYŠLIENOK ČI AKTIVÍT, KTORÉ ODMIETAJÚ DEMOKRATICKÝ SYSTÉM, ALEBO HO MÔŽU OHROZIŤ

Krátka diskusia na zopakovanie učiva o demokracii:

Predstavte si, že sa ráno zobudíte do totalitného štátu, v ktorom všetko ovláda jedna politická strana – tvorí zákony, zároveň obsadila kontrolné orgány, opozícia existuje iba naoko, všetky média sú podriadené štátnej moci. Štát reguluje internet a postihuje vás za akúkoľvek kritiku. Čo všetko by sa zmenilo oproti vášmu dnešnému dňu? Čo by ste v ňom nemohli urobiť v porovnaní s tým, čo ste mohli urobiť dnes?
Študentov možno doplniť, resp. im pomôcť odpoveďami:

  • možno by ste chodili do školy, ktorú ste si vy alebo spolu s vašimi rodičmi vybrali
  • možno by ste si nemohli prečítať Facebook, pretože internet by ovládal štát,
  • možno by ráno vášho brata vyviezla polícia, lebo si zverejnil kritický blog voči štátnej moci…)

Ako možno ohroziť demokraciu –  výklad pomocou príkladu:

Zadanie: 

Strana Slobodných občanov navrhuje, že zavedie imperatívny mandát poslancov Národnej Rady SR. Ide o inštitút, kedy môžu občania priamo a kedykoľvek odvolávať členov parlamentu. Táto strana tvrdí, že sa tak konečne dosiahne to, aby politici slúžili ľuďom a plnili ich vôľu.

Diskusia:
Ako by sa dalo vyhovieť desiatkam tisíc rôznych občanov, ktorí poslanca už raz zvolili a potom sa niektorí z nich rozhodnú, že nesúhlasia s jeho jednotlivými krokmi? Ak sa poslanec rozhodne vyhovieť tisícke z nich, druhá tisícka s tým vôbec nemusí byť spokojná a tak bude žiadať jeho odvolanie. Ktorá z jeho voličských skupín má tým pádom väčší nárok na zastupovanie jej názorov? Tá, ktorá chce poslanca v Národnej rade, alebo tá, ktorej sa jeho rozhodovanie nepáči?

Výklad:
Poslanci, ktorí boli zvolení v demokratických slobodných voľbách do parlamentu, už majú mandát od ľudu – ich moc im bola daná ľudom práve formou slobodných volieb. Vo svojom rozhodovaní počas hlasovania v parlamente sú viazaní len svojim svedomím a vedomím. Ak by platil imperatívny mandát, stávajú sa viazaní aj rozmanitými a premenlivými názormi občanov, či rôznych záujmových skupín.

V praxi by to mohlo viesť k tomu, že sa úplne naruší stabilita zákonodarného zboru a jeho konania. Navyše hrozí, že odvolávanie poslancov by sa mohlo zneužívať na zbavovanie sa nepohodlných osôb.

Zavedenie takéhoto prvku by výrazne narušilo predvídateľnosť činnosti v Národnej rade – ak by prichádzalo k odvolávaniam, brzdili by sa rozbehnuté procesy v príprave zákonov, nebolo by možné predvídať, ako bude ktorý poslanec (novo dosadený) pokračovať, zaniklo by ako tak predvídateľné konanie poslancov.

Vo finále by takéto opatrenie viedlo k anarchii. Imperatívny mandát existoval v dobe Slovenského štátu, mal ho aj taliansky fašistický režim a navrhovala ho aj dnes už rozpustená fašistická strana Slovenská pospolitosť – národná strana. Na uvedenom príklade pri tom vidno, že ohrozenie demokracie môže nastať aj bez použitia násilia.

2. AKTIVITY ČI ZAMÝŠĽANÉ OPATRENIA NARÚŠAJÚ, ALEBO BY MOHLI NARÚŠAŤ, ZÁKLADNÉ ĽUDSKOPRÁVNE ŠTANDARDY

Krátka diskusia na zopakovanie učiva o ľudských právach:
Vyvolajte študenta, aby opísal svoj deň od okamihu, čo sa ráno zobudil.
Otázka pre všetkých študentov: aké ľudské práva dnes Juraj ráno doma, využil cestou do školy a v škole?

Študentov možno doplniť / pomôcť odpoveďami:

  • Juraj by nemohol doma v pokoji zjesť raňajky a vychystať sa do školy, ak by neplatilo právo na nedotknuteľnosť obydlia alebo ochrana vlastníckeho práva
  • Juraj by možno nemohol cestovať do školy, ak by neplatilo právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a rovnosti – šofér autobusu by mu mohol uprieť právo vstúpiť do autobusu, možno by musel cestovať sedieť vo vymedzenej časti autobusu
  • Juraj by možno nemohol prísť do školy, ak by neplatilo právo na prístup ku vzdelaniu
  • Juraj by možno dnes na vyučovaní nemohol slobodne vyjadriť svoj názor, ak by neplatila sloboda prejavu
  • Juraja by možno za vyrušovanie mohol vziať riaditeľ do kabinetu a tam ho ubiť, ak by neplatil zákaz mučenia a krutého zaobchádzania

Ako možno obmedzovať základné ľudské práva – výklad pomocou príkladu:

Zadanie:
Člen extrémistickej strany navrhuje (ide o skutočné výňatky z publikácie „Stratégia na riešenie cigánskeho problému“, pod ktorou je ako autor podpísaný Marián Mišún – kandidát strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko)

  • “Väčšinu mentálne postihnutých jedincov treba ich okamžite masovo presunúť do špeciálnych ústavov.“
  • „Jedinci, ktorých úroveň inteligencie nie je postačujúca, musia prejsť pod väčšiu kontrolu štátu“
  • „všetky tehotné ženy na Slovensku by mali povinne prejsť pod aktívnu kontrolu štátu.. musíme uplatňovať princípy zamedzujúce nadmernému rozmnožovaniu spoločensky nepoužiteľných jedincov a naopak, všemožne podporovať tých, ktorí sú zdraví a pre spoločnosť užitoční“

Diskusia:
Aké práva by stratili osoby so zdravotným (telesným či psychickým postihnutím)? Aké ľudské právo by bolo narušené zavedením povinnosti umiestniť ich do ústavov? (sloboda pohybu, pobytu, ochrana súkromia atď). Ako by dokázal štát posudzovať inteligenciu či užitočnosť občanov? Zriadil by na to komisiu? Kto by ju tvoril, a akými kritériami by sa riadila pri posudzovaní?

Výklad:
Podľa Ústavy SR, ale aj medzinárodných dohovoroch o ľudských právach sú si ľudia rovní v dôstojnosti a právach – a to bez ohľadu na to, kto je ako zdravotne spôsobilý alebo užitočný.
Pri takýchto opatreniach by prišlo k obmedzeniu slobody pohybu, pobytu či práva na súkromie. Rovnako tak by prešli pod kontrolu štátu reprodukčné práva žien – štát by definoval, kto sa môže a nemôže rozmnožovať a mať rodinu.

V liberálnej demokracii navyše platí, že štát síce môže posudzovať naše správanie podľa toho, či je v súlade s právom (a až keď nie je, použiť právne nástroje na nápravu), no v zásade neposudzuje naše osobné morálne kvality. Bolo by absurdné , keby štát zriaďoval špecializované orgány či komisie, aby mohli vyhodnotiť niekoho „prínosnosť“, „slušnosť“, asociálnosť“. Tieto funkcie by museli byť obsadené akýmisi „nadľudmi“, ktorí sú považovaní za morálne cnostnejší, ako tí, ktorých majú posudzovať. Rovnako absurdné by bolo pokúšať sa vytvárať kritéria na posudzovanie „morálne správneho“ jednotlivca. Také normy sú vecou regulácie jednotlivcami, rodiny, prostredia či komunity, no v žiadnom prípade nepatria do oblasti posudzovania štátu.

3. ZNAK: VÝRAZNE NEPRIATEĽSKÉ POSTOJE VOČI SKUPINÁM OSÔB, KTORÉ SÚ DEFINOVANÉ RASOU, NÁRODNOSŤOU, ETNICITOU, NÁBOŽENSTVOM, SEXUÁLNOU ORIENTÁCIOU ALEBO TRIEDNYM ČI SOCIÁLNYM STATUSOM

Na témy spojené s postojmi k menšinám možno vyžiť krátke hry (pozri na webe v tejto sekcii) – napr. hra na umývanie slona, hra Odhaľovanie odlišností apod.

4. ZNAK: DORAZ NA SILNÝ ŠTÁT – VYUŽÍVANIE REPRESIE, MODERNÝCH FORIEM PROPAGANDY VRÁTANE ŠÍRENIA DEZINFORMÁCIÍ

Na ilustráciu silného štátu diskutujte so žiakmi o tom, čo všetko by im prekážalo, keby štát riadil:

  • Čo očakávate, že by mal plniť vo vzťahu k občanom, alebo špeciálne ku vám, študentom?
  • Vymenujte 3 vecí, ktoré by ste vnímali ako najtvrdšie obmedzenia
  • Ako by ste sa skúšali brániť?

TIP: na ilustráciu problematiky silného štátu, propagandy, radikalizácie a masovej hystérie je možné pre študentov strednej školy zvoliť spoločné pozeranie filmu VLNA.

TIP: Pre bližšie oboznámenie sa so 4 znakmi extrémizmu navštívte náš e-learningový program na tejto web stránke.