Rozohrievacia hra o rôznorodosti

Hra je krátkou rozohrievacou hrou, ktorá sa hodí ako úvod k problematike “menšina – väčšina”.

Cieľ: 

  • hra pomáha žiakom uvedomiť si, že aj na pohľad homogénna skupina je v skutočnosti veľmi rôznorodá
  • približuje im postavenie menšiny vo väčšinovom kolektíve z osobnejšej perspektívy, vďaka čomu pre nich prestáva byť vzdialenou témou, ktorá sa ich netýka

Budete potrebovať: 

  • flipchart s fixkou alebo tabuľu s kriedou

Postup:

  • na flipchart či tabuľku zakreslite stĺpce s týmito kategóriami: kresťaň + Žid + homosexuál – cudzinec – Róm –  zdravotne postihnutý
  • budete žiakom klásť otázky, koľkí z nich majú vo svojom okolí niekoho, kto patrí do jedného zo stĺpcov. Vysvetlite im, že môže ísť o rodinu, známych, kamarátov, bývalé lásky, susedov
  • Otázky klaďte po rade (“Koľkí z vás máte vo svojom okolí kresťana?), pričom ich úlohou je vždy zdvihnúť ruku, ak sa ich to týka
  • pri každej otázke spočítajte dvihnuté ruky a zapíšte počet do predmetného stĺpca

Vysvetlenie:

  • aj na pohľad homogénna skupina je v skutočnosti rôznorodá – pri prvom pohľade vyzerajú všetci v triede takmer rovnako: sú rovnako starí, väčšina je zrejme z tej istej etnickej skupiny, sú občania Slovenska, bez zdravotných znevýhodnení. Ak sa však bližšie zameriame na naše vzťahy, minulosť, predkov, širšiu rodinu, kolektív, v akom sa pohybujeme, zistíme, že v skutočnosti je každý z nás nejakým spôsobom spojený s menšinami. Resp. je súčasťou rôznorodých skupín, ktoré ovplyvňujú a formujú našu identitu.
  • vysvetlite, že každý sa môže ocitnúť v pozícii menšiny, aj keď by bol s ohľadom na iné kritéria príslušníkom väčšiny. Preto je dôležité, aby práva menšín neboli úplne prevalcované vôľou väčšiny, ale boli ich oprávnené záujmy chránené.

Rozohrievacia hra k téme ľudských práv

Cieľ: 

  • ide o zábavnú “rozohrievačku”, v ktorej sa študenti snažia uchopiť praktický význam ľudských práv
  • študenti sa snažia vystihnúť pointu daného práva či slobody a znázorniť jej praktické prejavy

Na hru budete potrebovať lepiace papieriky alebo klasický papier s lepiacou páskou.

Postup:

  • Rozdajte prázdny lepiaci papierik každému žiakovi a požiadajte ho, aby na neho napísal ľudské právo, ktoré si najviac ctí. (môžte vylúčiť právo na život, keďže zrejme by sa opakovalo u väčšiny študentov).
  • následne ich požiadajte, aby si spolužiaci v lavici navzájom nalepili nálepku na čelo.  (Nemali by pri tom vidieť jej obsah). Možno ho napísať na klasický papier a prilepiť lepiacou páskou na chrbát.
  • Keď majú všetci nálepku na čele (alebo na chrbte), trieda sa môže začať voľne pohybovať po miestnosti a zisťovať, čo má na čele. Každý žiak to robí tak, že inému (náhodne vybranému) spolužiakovi pantonimicky znázorňuje, čo dané právo či sloboda znamená. Nesmie mu však verbálne prezradiť znenie nálepky (môže pri tom využívať zvuky, prípadne mu zakresliť symboly).
  • Cieľom je, aby žiaci zistili, čo im spolužiak napísal do lístočka, ktorý majú na čele, resp. na chrbte. Ten, kto uhádol, si ho môže odlepiť a sadnúť.

 

 

Rolová hra

Cieľ:

  • prehĺbenie empatie s osobami či skupinami, voči ktorým prechovávame predsudky.
  • Osvojenie si korektnej argumentácie v témach o menšinách

Postup:

Žiakov rozdelíme buď do dvojíc alebo menších skupín, každá z nich dostane úlohu zahrať krátku scénku. Žiaci si v skupinke podelia role. Počet skupín prispôsobte tomu, koľko času máte k dispozícii. Tému scénku môžete uspôsobiť veku žiakov.

Po rozdaní úloh upozornite žiakov, že si majú svoje role osvojiť tak, aby boli autentické a ich argumenty čo najpresvedčivejšie. Nechajte žiakov zhostiť sa svojej role, no dbajte pri o to, aby mali obe názorové strany rovnaký priestor na formuláciu argumentov.

Zadanie pre žiakov:

Skupina 1 (2-členná)

  • Pacientka na pôrodnici sa dozvie, že v jej izbe bude na lôžko umiestnená Rómka. Snaží sa sestričku presvedčiť, aby Rómku neumiestňovali k nej do izby. Sestrička sa snaží oponovať pacientke v jej odmietavom postoji voči rómskej spolubývajúcej.

Skupina 2: (4-členná)

  • Dcéra privedie k rodičom predstaviť svojho partnera – moslima. Rodičia nedokážu skryť prekvapenie a snažia sa dcéru upozorniť na možné komplikácie ich vzťahu. Dcéra bráni svojho priateľa, aj priateľ sa snaží presvedčiť rodičov, že vzťah s ním nebude pre ich dcéru škodlivý.

Skupina (2 členná)

  • Učiteľ oznamuje rodičovi, že na ich škole, kam chodí aj syn tohto známeho, prijali na miesto učiteľa telesnej výchovy gaya. Rodič sa ho snaží presvedčiť, že to je hrozba a nedobrá voľba, učiteľ mu oponuje.

Skupina (2 členná)

  • Prisťahovalec z Vietnamu si chce otvoriť reštauráciu v spodných neobytných častiach paneláku. Jeden obyvateľ paneláku je proti, druhý mu oponuje. 

Skupina (2 členná)

  • Sused odhovára makléra realitnej kancelárie, aby byt v jeho činžiaku nepredával lesbickému páru.

 

Vyhodnotenie

Na záver si hru rozoberte v spoločnej diskusii s celou triedou pomocou týchto otázok:

  1. Ktorá rola pre vás ľahšia a ktorá náročnejšia, a prečo? (je ľahšie útočiť ako sa brániť?)
  2. Aké boli vaše pocity, ak ste boli konfrontovaní s odmietnutím? S čím ste sa ako „odmietaná menšina“ museli vysporiadať? (zrejme nie je príjemné presviedčať niekoho o tom, že je čistý, slušný alebo že nemá agresívne sklony apod)
  3. Aké argumenty ste považovali od protistrany za najpresvedčivejšie?
  4. Ktoré argumenty vás naopak skôr urážali?
  5. narazili ste pri tom na zistenie, že vám chýbali niektoré vecné argumenty? (napr. o tom, prečo gej učiteľ nemôže “nakaziť” svojich žiakom) Kde by ste hľadali argumentačnú podporu pre váš postoj?

Hra na novinárov

Nasledovná hra výborne poslúži na oboznámenie študentov s tým, ako rôzne možno podať tú istú informáciu čitateľom, akým spôsobom pri tom možno manipulovať s verejnou mienkou  a ako rozlíšia korektný novinársky článok od tendenčnej “žurnalistiky z pera alternatívnych redakcií”.

Budete potrebovať:

  1. 3 výtlačky tej istej fotografie (môžete použiť našu ilustračnú, alebo podobnú, ktorá ponúka rôzne interpretácie)
  2. Rozdeliť triedu do 3 skupiniek, každá bude potrebovať pero a papier

 

Postup:

  1. Triedu rozdeľte na 3 skupiny, každá sedí a spolupracuje bokom od ostatných
  2. Každej z nich odovzdajte fotku. Skupiny nesmú vidieť, že majú tú istú. Neukazujte im ju.
  3. Každej skupine nadiktujte ich zadanie:
  4. Prvá skupina: Váš team pracuje pre National Geografic, robíte články a reportáže o rôznych kultúrach a kútoch sveta. Vašich čitateľov zaujímajú neprebádané novinky o planéte, prírode, ľudských kultúrach. Vytvorte na základe tejto fotky článok pre vašich čitateľov, aby bol pre nich atraktívny.
  5. Druhá skupina: váš team pracuje pre propagandiské oddelenie extrémistickej strany Na stráž! Vaši čitatelia nenávidia menšiny, nie sú otvorení novým kultúram. Predstavte im túto rodinu z fotografie a pripravte o nej článok pre vašich čitateľov.
  6. Tretia skupina: váš team pracuje pre klasický denník. Popíšte fotografiu, no majte na pamäti, že čokoľvek napíšete, budete za to niesť právnu zodpovednosť.
  7. pre všetky skupiny: Preto popis fotografie štylizujte tak, aby vám informácie z článku sedeli s obrázkom, nepridávajte nič navyše, čo by ste nevedeli doložiť samotnou fotkou. (Ak na fotke nie je záber slona, nepíšte o slonovi.)
  8. Nechajte študentov pracovať 15 minút, v prípade potreby im pomôžte zvoliť názov článku, alebo ich usmernite v ich zadaní príkladmi viet. Stačí, ak ich text bude mať 5-10 viet.

Vyhodnotenie

  1. po dokončení článkov vyzvite zástupcu z každej skupiny, aby nahlas prečítal článok, ktorý napísali. Zároveň triede ukážu fotku, ktorú popisovali.
  2. Žiaci vidia, že každý popisoval ten istý obrázok s tou istou rodinou, no vznikli 3 rôzne podania. Ich rozdiely vyplynuli z odlišného zadania. Prvé dve redakcie sa snažili prispôsobiť článok svojmu čitateľovi a účelu. Tretia redakcia bola povinná a právne zodpovedná za informácie, ktorými fotku popísala.

Diskusia a vysvetlenie

  1. Spýtajte sa študentov, prečo podľa nich vyšli 3 články k tej istej fotke rôzne. Čo ovplyvnilo rôznorodosť týchto popisov?
  2. Akú úlohu pri tvorbe článku hrali ohľady na čitateľov a ich očakávania? Ako si predstavovali svojho čitateľa?
  3. Akú úlohu hralo vedomie právnej zodpovednosti pre redakciu denníka (tretej skupiny?) Ovplyvnilo ich to pri písaní?
  4. Vyzvite prvú a druhú skupinu, aby skúsili identifikovať, v čom sa vzdialili od obrázku? Aký typ informácii mu priradili a prečo?
  5. Na záver študentom vysvetlite, ako vzniká manipulovaný obraz a ako sa tvorí tendenčný obsah:
  • prichádza vtedy, ak redakcii ani tak nejde o úplne nestranné opisovanie udalosti, ale berú do úvahy vkus čitateľa a zámer prekrútiť udalosť tak, aby pasovala do vopred pripraveného ideového konceptu
  • tendenčný obsah znamená, že máme vopred premyslený rámec, v ktorom chceme udalosť interpretovať
  • štandardný novinár musí „oželieť“, keď jeho podanie udalostí nebude veľmi „žhavé“ pre čitateľov, nevyvolá pobúrenie či divoké emócie, a tým zrejme nedosiahne ani tak vysokú čítanosť, akú bombastický provokačný článok. Pretože pre novinára je na prvom mieste dôležitá dôvera čitateľa v to, že od neho dostáva korektné informácie, overiteľné správy a popis udalostí tak, ako skutočne nastali (aj s poskytnutím priestoru na vyjadrenie dotknutých osôb). Za túto svoju úlohu nesie aj právnu zodpovednosť.

Premostenie s praxou – príklad, ako vznikajú weby s tendenčným obsahom

Mnohé „alternatívno spravodajské web stránky“ môžu na prvý pohľad pôsobiť neutrálne. Ak však prinášajú správy napr. o kriminalite, znásilneniach,  incidentoch, pokrývajú kľúčovo či výlučne kriminalitu páchanú tou ktorou menšinou. Informácia, že skutok naozaj spáchal migrant či Róm, môže byť sama o sebe pravdivá. No v kontexte celej web stránky – tým, že tendenčne publikuje len kriminalitu vybraných skupín – sa navodzuje dojem, že nikto iný v krajine trestné činy nepácha. V skutočnosti sa mohol v daný deň udiať tucet ďalších trestných činov, ktoré spáchali páchatelia z radov majority.

V tomto prípade je teda samotná web stránka tendenčná a manipulatívna, pretože selektívnou informovanosťou vyvoláva v čitateľoch skreslený a nepravdivý dojem. Vyberá si len tie informácie, ktoré zapadajú do jej ideového konceptu, hoci deklaruje, že je spravodajským portálom.

Ako ustáť diskusiu o Rómoch. Argumentačná výbava pre učiteľa.

AKO USTÁŤ DISKUSIU O RÓMOCH. ARGUMENTAČNÁ VÝBAVA PRE UČITEĽA.

Autorka: Irena Bihariová

Je viac ako pravdepodobné, že ak by sa učitelia pokúšali viesť na hodine dialóg so študentmi o problematike či už nenávistných online prejavov, alebo o extrémizme ako takom, diskusia sa skôr či neskôr zvrtne na tému menšín. Budú sa snažiť svojmu učiteľovi či učiteľke vysvetliť, že „nie sú rasisti, ale“ vadí im vysoká pôrodnosť Rómov, parazitizmus na sociálnych dávkach, znásilňovanie žien migrantmi, snahy o zavedenie šarie v Európe, demoralizácia spoločnosti zo strany „homo lobby“ apod. Pravdepodobne sa dotknú aj ostatných tém, ktoré sú dnes súčasťou programu extrémnej pravice (vplyv médií, zahraničná politika, Európska únia, politické elity apod.).

Práve preto je dôležité, aby učitelia vedeli reagovať na tieto témy a zvládli úlohu dôveryhodného a presvedčivého diskusného partnera. Je jasné, že pokryť tak široké a komplikované témy na jednej – dvoch vyučovacích hodinách je nemožné. Na druhej strane, vnášanie korektných informácií k témam, ktoré študentov zaujímajú či k aktuálne pálčivým spoločenským otázkam by nemalo byť súčasťou len jednej, na to vyhradenej vyučovacej hodiny. Učitelia sú v podstate po celú dobu vzdelávacieho procesu na škole zdrojom informácií pre svojich žiakov. Vyjadriť sa k tej či onej spoločenskej téme v kontexte faktov a odborných dát teda môžu kedykoľvek, ak takúto potrebu vyvolá preberané učivo.

V tejto časti sme preto pripravili zjednodušený súbor faktov a argumentov, ktoré môžu učitelia využiť v prípade, že sa na hodine otvorí diskusia k téme Rómov.

Čím sú tieto postoje zdôvodňované ?

„S Rómami mám zlú osobnú skúsenosť!“

Je ľudsky pochopiteľné, že po nepríjemnej osobnej skúsenosti naše postoje formuje emócia s ňou spojená.  Škodlivým je jav, keď  emócie vyvolané negatívnou skúsenosťou diskutéri  podávajú ako  „odborný racionálny úsudok“ platný pre celú skupinu.   Diskusia opúšťa logickú a vecnú rovinu, stáva sa súbojom osobných zážitkov, ktoré samozrejme nemajú a nemôžu mať korektnú referenčnú hodnotu o menšinovej skupine ako takej. Prichádza ku generalizácii, ktorou príslušníkovi biologicky či antropologicky vymedzenej skupiny pripisujeme určité vlastnosti len preto, lebo ich má iný príslušník z tej istej skupiny.

Takto vedené diskusie nemajú nádej dosiahnuť porozumenie medzi názorovými tábormi.  Vypočujte si príbeh a popisovanú skúsenosti, prejavte empatiu,  Ilustračne spomeňte skutočné a pravdivé príbehy a skúsenosti, v ktorých Rómovia naopak vystupovali ako vaši priatelia, kolegovia a príkladní ľudia. Vyzvite aj ostatných spolužiakov, aby sa podelili s pozitívnou skúsenosťou. Cieľom je naznačiť, že žiadna skupina ľudí nie je jednotliata, nespráva sa rovnako a dokonca aj s jedným a tým istým človekom možno zažiť aj dobré, aj zlé skúsenosti. Zároveň vysvetlite, že takto vedená argumentácia by bola len súbojom osobných skúseností a neprináša žiadne objektívne zistenia.

„99% RÓMOV JE NEPRISPÔSOBIVÝCH, EXISTUJE LEN 1% SVETLÝCH VÝNIMIEK“

V skutočnosti na takéto tvrdenie nejestvuje žiaden dôkaz, a ani sa samozrejme nedajú objektívne skúmať. Vysvetlite študentom, že ak videli desať z desiatich Rómov, ktorí žijú „asociálne“, stále z toho nevieme vypočítať ani zistiť, koľko Rómov z takmer pol miliónovej skupiny žije asociálne. Nevieme ani len to, ako by sme „asociálnosť“ definovali a objektivizovali.

O tom, ako je sociálne stratifikovaná rómska menšina, nemáme veľa priamych dôkazov.  Existujú však indície, ktoré nám do toho môžu vniesť viac svetla. Napríklad Atlas rómskych komunít na základe terénneho prieskumu viac ako tisícky obcí vyčíslil[1], že

  • 46,5% Rómov v mapovaných obcí žije v rozptyle s majoritou, t.j. mimo sústredených enkláv
  • 11,5% Rómov mapovaných obcí žije v rámci osídlenia priamo v obci
  • 23,6% žije v osídlenia na kraji obce
  • 18,4% žije v osídleniach za obcou

Uvedené čísla naznačujú, že viac ako 45% Rómov nežije v žiadnych osídleniach. No treba pripomenúť, že tento údaj je len indikačný, nie je dôkazom o tom, ako Rómovia žijú vo vzťahu s majoritou. Ako samotný Atlas uvádza, ani väčšina tých Rómov, ktorí žijú v osídleniach, nežijú v konfliktom spolužití s majoritou, a naopak, nepriateľské vzťahy s majoritou môžu vzniknúť aj medzi Rómami, ktorí žijú „integrovane“.

Navyše, žiaden človek nie je hodnotovo homogénny – aj tí, ktorí žijú integrovane v paneláku, majú zamestnanie, príjem, dve deti, môžu voči niekomu spáchať krivdu. A naopak, tí, ktorí žijú v osade, nemajú hygienické návyky a žijú v mnohopočetnej rodine, mohli byť pre niekoho nápomocní . Terénni sociálni pracovníci, ktorí denne pracujú s vylúčenými komunitami, neraz potvrdzujú, že problémových klientov v osade je minimum, no práve tí sú najviac vnímaní majoritou.

„Rómovia sú populačnou hrozbou.“

Natalita (pôrodnosť) je závislá od úplne iných faktorov, než je etnický pôvod. Ovplyvňuje ju predovšetkým sociálne prostredie, z ktorého jednotlivec alebo komunita pochádza – najmä vzdelanie, prístup k bývaniu, ekonomická úroveň apod.

Súvislosť medzi pôrodnosťou a sociálno – ekonomickým prostredím potvrdilo viacero výskumov.  Výskumy demografického centra na Slovensku uvádzajú,   že pôrodnosť v rómskych rodinách, ktoré sú integrované, naopak klesá.[2]   Znamená to, že ak majú rómske rodiny rovnaké alebo podobné sociálne prostredie ako majorita, prispôsobuje sa aj ich reprodukčný vzorec tomu, ktorý je bežný pre väčšinové obyvateľstvo. Aj to dokazuje potrebu rómske rodiny integrovať. Riešením preto nemôže byť sociálna reštrikcia vedúca k ešte väčšej biede, ale podpora ich možností zapojiť sa do trhu práce, zúčastniť sa programov podpory bývania a mať prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu. Je paradoxné, že tí, ktorí volajú po znížení pôrodnosti v rómskych komunitách, navrhujú opatrenia, ktoré naopak natalitu ešte viac podporia (čím väčšia bieda, segregácia, bezvýchodiskovosť, tým viac detí sa v takýchto komunitách rodí).

„Za naše dávky si žijú ako prasce v žite !“

Ako sa naozaj obyvateľom rómskych komunít žije, či sa dá naozaj hovoriť o „luxusnom živote v osadách“, možno vyvodiť z údajov získaných rozsiahlym terénnym výskumom, ktorý realizoval Rozvojový program OSN a Svetová banka na Slovensku v roku 2010.

Kvalita života obyvateľov osád bola meraná napr. tým, aký majú prístup k základným spoločenským a ekonomickým statkom, pričom odpovede sa porovnávali s majoritou žijúcou v geograficky priľahlom okolí.

Nasledovná grafika bola vyrobená na základe výsledkov výskumu realizovaného Rozvojovým programom OSN (UNDP)  a Svetovou bankou. Terénny výskum bol realizovaný s rovnomerným zastúpením rómskej a nerómskej populácie, pričom porovnával vždy len situáciu skupín žijúcich v tej istej lokalite.  Grafika odpovedá na otázku, koľko percent z radov Rómov (ľavý kruh) a koľko percent z radov majority žijúcej v tom istom okolí si môže dovoliť [3]

  1. Raz za rok týždňovú dovolenku mimo domu Nákup sezó
    Zdroj: Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010 vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN, Bratislava 2012

    nneho oblečenia a obuvi každoročne

  2. Jesť mäso alebo rybu každý druhý deň v týždni

 

Účelom nie je vyvolať vzájomné obviňovanie, ktorá zo skupín má viac, alebo si zaslúži viac. Účelom je poukázať na to,  že v skutočnosti je sociálna situácia v marginalizovaných rómskych komunitách hlboko a ďaleko za štandardom, aký si dokážu zabezpečiť ostatné domácnosti v danej lokalite. Preto nie je na mieste tvrdenie,  že práve týmto skupinám je čo závidieť a že práve oni si na úkor nás všetkých môžu dopriať viac, než iný bežný pracujúci človek.

 

 

 

„Majú luxusné dávky a parazitujú na sociálnom systéme“

Toto je veľmi obľúbená a častá veta, ktorou sa časť verejnosti zdôvodňuje svoje nenávistné postoje k Rómom. Už v roku 2010 začalo združenie Ľudia proti rasizmu mapovať a zbierať údaje, ktoré by tento mýtus konfrontovali. Výsledkom bola, o.i. aj analýza sociálnej legislatívy : skúmali sme zákonom vyžadované podmienky, ktoré musí každý občan SR (bez ohľadu na etnicitu) splniť, aby mohol tú ktorú dávku získať. V zmysle tejto legislatívy je viac ako zrejmé, že na mnohé príspevky práve  obyvatelia žijúci v osadách nesplnia zákonne podmienky.

Napr. príplatok k príspevku pri narodení prvého až tretieho dieťaťa môže získať len rodička, ktorá nie je maloletá a ktorá sa počas tehotenstva pravidelne zúčastňovala gynekologických prehliadok.[4]  Podobne komplikovaný prístup  predstavuje napr. príspevok na bývanie. Ten možno poskytnúť len osobe v hmotnej núdzi, ktorá sa preukáže vlastníckym alebo nájomným vzťahom k obývanej nehnuteľnosti.[5]

Obyvateľom osád ostáva – pravdepodobne najľahšie prístupná – tzv. dávka v hmotnej núdzi[6]. Pri nej je však potrebné upozorniť na dve zaujímavosti, ktoré istým spôsobom demýtizujú predstavu o veľkorysom živote príslušníkov rómskeho etnika zo sociálnych dávok. Tou prvou je výška dávky, ktorá ku dnešnému dňu predstavuje sumu 160,40,- eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi a 216,10,- eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi.[7]  To spochybňuje teóriu o tom, že v rómskych rodinách je vysoká pôrodnosť spojená s úmyslom parazitovať na sociálnych dávkach. Ako totiž vidno, výška tejto dávky sa dvojici po 4. dieťati prestáva zvyšovať[8]

Ročenky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny každoročne vyčísľujú, že najväčším spotrebiteľom tejto dávky je prekvapivo bezdetný jednotlivec (v apríly 2016 to bolo 57%), zatiaľ čo rodiny s viac ako 4 deťmi sú zastúpené len necelými 4%.[9]

Veľmi prínosné sú v tomto smere údaje a zistenia, ktoré vzišli z už spomenutého veľkého terénneho výskumu UNDP a Svetovej banky.  Na priloženej grafike je vyčíslené, koľko percent domácností z radov Rómov (pravý stĺpec) a z radov majority (ľavý stĺpec) patrí do niektorej z vyznačených príjmových skupín (stredný stĺpec). Ide pri tom o sociálny príjem.

V pásme 600,- eur a viac získa dávkami len 5,6% rómskych domácností, zatiaľ čo v tomto pásme sa ocitlo 24,4% majoritných domácností. Rómovia sú najviac zastúpení v pásme do 300,- eur.

Ani sociálne odkázaná majorita, ani Rómovia, nie sú v situácii, v ktorej by im sociálne dávky umožňovali blahobyt.  Preto nie je na mieste sporiť sa o tom, kto z nich  má viac a kto menej,  a štvať tým obe ohrozené skupiny proti sebe.  Ak si však myslíme, že rómske rodiny môžu dostať na dávkach viac, než by získali rodiny z geograficky blízkej majority, potom treba znovu poukázať na výsledky rozsiahleho terénneho výskumu Svetovej banky a UNDP na Slovensku: tie  jednoznačne potvrdil, že Rómovia majú v skutočnosti oveľa nižší príjem sociálnych dávok, ako poberá majorita v ich územnom okolí. Nie je teda v žiadnom prípade pravdou, že Rómovia by mohli „trhnúť“ na dávkach viac,  a už vôbec nie preto, že by ich k tomu oprávňovala etnicita. Prečo majú v skutočnosti nižšie sociálne príjmy ako majorita žijúca v ich okolí,  je vysvetliteľné tým, že na množstvo sociálnych príjmov nespĺňajú prísne zákonné podmienky.

Zdroj: Rómsky mýtus, INESS 2015. [10]

 „Aj tak nebudú nikdy pracovať! Sú leniví a práci sa vyhýbajú“.

Isteže je medzi Rómami kopec tých, ktorým sa pracovať nechce. Rovnako ako v každej skupine, nech by sme si ju zadefinovali cez akýkoľvek kľúč.  Je to však skutočne pravá príčina toho, prečo je medzi Rómami vysoká nezamestnanosť?

V prvom rade treba zdôrazniť, že nemáme etnické štatistiky, ktoré by presne a hodnoverne vyčíslili, koľko osôb z radov rómskej menšiny je zamestnaných. Okrem toho, treba vziať na zreteľ, že mnohé osoby (tak z radov Rómov, ako aj majority) vykonávajú ekonomickú aktivitu na základne živnostenského oprávnenia alebo podnikajú.

 

Výskum UNDP vyčísľoval údaje súvisiace s oblasťou zamestnanosti spôsobom výberového zisťovania pracovných síl (VZPS).  Podľa tejto metódy bolo spomedzi osôb v produktívnom veku ekonomicky aktívnych 57% Rómov a 61% osôb z majority. Nezamestnanosť v rómskej populácii bola zistená na úrovni 73,2%, zatiaľ čo medzi majoritným obyvateľstvom dosiahla úroveň 10%.[11]

Výskum UNDP tiež potvrdil, že Rómovia v ďaleko väčšej miere získajú prácu ako nekvalifikovaná pracovná sila, zatiaľ čo pozície kvalifikovaných pracovníkov sa im v porovnaní s majoritou ujdú len výnimočne .

Okrem kvalifikačných prekážok pri zamestnávaní Rómov hrá rolu aj nedôvera zamestnávateľov pri prijímaní Rómov či priamo diskriminačné praktiky. Napovedá o tom nasledovný graf, ktorý vyčísľuje, koľkým percentám Rómov (pravý stĺpec) a koľkým percentám majority (ľavý stĺpec) sa podarí nájsť si prácu, ak majú obe skupiny dosiahnutý ten istý stupeň vzdelania.

 

[1] Atlas rómskych komunít 2013, dostupné: http://www.minv.sk/?atlas_2013

[2] Denník SME, „Rómska pôrodnosť klesá“ (8.11.2010), http://korzar.sme.sk/c/5628682/romska-porodnost-klesa.html

[3] Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010,  vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN,  Bratislava 2012

[4] Zákon č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozri tu: http://www.upsvar.sk/prispevky/socialne-veci-a-rodina/narodenie-dietata-pripadne-viac-deti.html?page_id=262398&urad=240879

[5] zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.

[6] Tamže

[7] Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/pomoc-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=363675

[8] zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov

[9] Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, štatistiky sociáíknych dávok, http://www.upsvar.sk/statistiky/socialne-veci-statistiky/2016/2016-socialne-davky.html?page_id=583002

[10] Výskum realizovaný ekonomickým think tankom INESS, ktorý poukázal na faktické nezmysle v téme rómskeho parazitizmu http://iness.sk/mytus/?gclid=CJTDwIjQ0NACFUa4Gwodoy0PTA

[11]Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010, vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN,  Bratislava 2012

Ako pestovať kritické myslenie – príklady praktických zadaní pre žiakov

AKO PESTOVAŤ KRITICKÉ MYSLENIE – PRÍKLADY ZADANÍ PRE ŽIAKOV

 

Autorka: Irena Bihariová

V témach spojených s extrémizmom a postojmi voči menšinám sa oplatí zadávať študentom úlohy, ktoré sú blízke prostrediu, v ktorom sa s týmito fenoménmi bežne stretajú – čiže online svetu.  To znamená namiesto nudných referátov a slohových prác v predpísaných formátoch odporúčame zvoliť výstupy, ktoré sú im bližšie a v ktorých komunikujú aj samotní extrémisti. Pri tvorbe praktických a zábavných zadaní sú zároveň žiaci viac motivovaní vyhľadať si k tomu potrebné podklady, tvorivo pracovať so získaných informáciami, selektovať ich dôležité jadro a rozmýšľať nad nimi. Je to jednoznačne efektívnejší spôsob, ako si ich zapamätať, než keď sa informácie učia naspamäť z učebníc. 

INFOGRAFIKA

 Infografika je formát, ktorý kombinuje stručný text s ilustráciami – najčastejšie je obrázkom graf alebo iné graficky prehľadné spracovanie informácie, príp. kontextová fotka, kresba, karikatúra. Súčasťou je krátky text, no viac než na textovú časť sa kladie dôraz na samotnú grafickú vizualizáciu.

Pre jeho výrobu stačí púhy powepoint, alebo využiť množstvo voľne dostupných šablón na internete.  (Tu možno nájsť ďalšie webstránky a voľne dostupné programy, ktoré nám môžu pomôcť s ich výrobou: http://www.lupa.cz/clanky/jak-vytvorit-logo-obrazek-s-citatem-kolaz-infografiku-tady-jsou-desitky-nastroju/)

V prípade, ak žiak nedisponuje počítačom či potrebnou „technickou zručnosťou“, môže infografiku nakresliť na papier.

Pre uľahčenie práce môže učiteľ priamo ponúknuť údaje, ktoré má študent skúsiť premeniť na infografiku alebo mu odporučiť zdroje informácií (pozri článok „Hľadanie zdrojov korektných informácií). Je to zároveň spôsob, ako si dané údaje aj on sám zapamätá, ak ich bude spracúvať do požadovaného formátu.

Obrázok vľavo je príklad triviálnej  “infografiky” z dielne extrém

istov. Úlohou môže byť vypracovať k nej infografiku s korektnými údajmi (tie uvádzame v sekcii tohto webu Rómovia) V modrom obrázku vpravo sú korektné údaje, ktorými reagovalo Ministerstvo práce na dezinformácie o dávkach pre Rómov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. „LISTY FAKTOV“

“Sheet of facts”  je podobný formát ako infografika, avšak dôraz sa viac kladie na text. Poskytuje väčší priestor na argumentáciu či vysvetlenie mýtov, ktorým sa ťažšie oponuje iba číslami a štatistikami. Napriek tomu však aj pri tomto formáte ostáva zásadou, že text musí byť jadrný, stručný, zbavený zložitých výrazov a akademických floskúl. Dopĺňať by ho mali ilustrácie.

Z hľadiska rozsahu môže ísť o jednostranové či prípadne viacstranové pdf na spôsob elektronického magazína, optimálne najviac v rozsahu dvoch dvojstránok. Príprava takéhoto „listu faktov“ môže byť zadaním pre menšie skupiny študentov. Technicky ide o nenáročný proces, v  ktorom študent využíva prácu s MS OFFICE – WORD a následne dá text uložiť do pdf formátu. Ak nedisponuje počítačom, možno takúto dvojstránku vyrobiť aj na papier a ilustrácie do nej nalepiť.

Súčasťou zadania môže byť napríklad úloha, v ktorej vystupuje ako starosta a  má presvedčiť obyvateľov, prečo chce nechať demontovať bustu Tisovi v ich obci.

 

VTIPNÉ OBRÁZKOVÉ KOLÁŽE

Najväčší úspech vždy zožnú inteligentné, vtipné a úderné obrázky. Pre najväčších grafických laikov môže byť pomôckou aj funkcia printscreen, ktorú má inštalovaný operačný systém Windows. Poslúži na dorábanie textových bublín k fotkám. Úlohu si môžu zvoliť tí žiaci, ktorí podobnými technickými zručnosťami disponujú.

 

 

 

 

VYROB KRÁTKE VIDEO

Krátke videá sú dobrým nástrojom, ak chceme povedať viac, než sa zmestí do statusu a chceme k tomu využiť aj obrazové ilustrácie. Sociálne siete sú tomuto výstupu veľmi naklonené.  Podľa údajov agentúry špecializovanej na online marketing Go Up je to až 2,7 milióna užívateľov zo Slovenska, ktorí každý mesiac navštívia Youtube, a až 80% obyvateľov mladších ako 35 rokov[1]

Pre technicky skúsenejších a šikovnejších žiakov môžeme zadať vyrobiť krátke demytizačné video, na ktorého výrobu použije voľne dostupný program Movie Maker v systéme Windows. Video môže byť zostrihom dát, obrázkov, grafov, fotiek, kombinovaných s hlasovým sprievodom či hudbou.

Jednoduchším, a dnes zrejme všetkým žiakom prístupný spôsob, je nahrať krátke video na mobile. Môže ísť o podobný formát, aký poznajú od svojich obľúbených youtuberov (osoba natáča samú seba a rozpráva príbeh, prežitý deň, predstavuje tému apod)

Súčasťou zadania môže byť vyrobiť video vo dvojici, v ktorom simulujú rozhovor novinára a aktivistky za práva žien. Alebo v ktorom je respondentom výskumník, ktorý reaguje na mýtus o slovenskom blahobyte počas Slovenského štátu. Obaja žiaci sú tak „nútení“ prezrieť si tému bližšie, pripraviť si k nej k veci otázky aj odpovede, čím sa zároveň oboznamujú s problematikou. Je to zároveň zábavnejší spôsob, ako sa naspamäť učiť z učebnice.

 

[1] www.goup.sk

 

Ako v študentoch pestovať odolnosť voči extrémistickým postojom k menšinám

AKO NAUČIŤ ŠTUDENTOV REAGOVAŤ NA NENÁVISTNÝ OBSAH A AKO V NICH PESTOVAŤ ODOLNOSŤ VOČI EXTRÉMISTICKEJ RÉTORIKE 

Konečným adresátom nasledovných rád a odporučení by nemali byť učitelia, ale ich študenti. Ponúkame ich ako príklad úlohy, ktorú učitelia môžu zadať študentom a tým ich motivovať k spoznávaniu korektných a verifikovateľných argumentov.

1. NAPÍŠTE DEMYTIZAČNÝ TEXT  (práca s odbornými zdrojmi)

Študenti môžu dostať za úlohu napísať text, ktorý bude demytizačný a faktický – to znamená niečo ako odbornú esej, ktorú môžu použiť ako svoj blog.  Samozrejme, vzhľadom na vekové a s tým spojené poznatkové obmedzenia stredoškolákov by nemal byť cieľom ich tvorby text vyžadujúci vysoko odborné informácie, náročné na uchopenie a pretlmočenie.

Námetom môže byť reakcia na niektorý z aktuálne kolujúcich hoaxov alebo k téme z repertoára konšpirátorov či extrémistov. Je dobré štylizovať  takýto text publicisticky, tzv. populárno-náučným štýlom, bez akademických floskúl a bez prílišne detailne odborných popisov. Na druhú stranu, je dôležité neskĺznuť k povrchnosti argumentácie.

Rady a odporúčania pri formulovaní zadania 

Ak učiteľ zadá úlohu vytvoriť faktický blog, mal by toto zadanie doplniť nasledujúcimi radami. Ak ste učiteľ / učiteľka, pomôžte svojim študentom týmito inštrukciami:

  • Cieľom blogu nie je napísať vedecký elaborát, ale zrozumiteľnou formou vytvoriť text o zvolenej téme, ktorý oprie o korektné dáta
  • Údaje, ktoré použijú, musia byť dohľadateľné a overiteľné (ak to zvolený formát vyžaduje, vždy v textoch uvádzame zdroje)
  • Študenti by mali byť informovaní, že primárnym zdrojom údajov nie je novinový či webový článok, v ktorom boli použité, ale priamo ten zdroj, z ktorého daný článok cituje alebo čerpá.
  • Učiteľ by mal študentom odporučiť, aby si overili hodnovernosť použitých zdrojov – z akej tlačovej agentúry pochádza novinový článok? Má ju uvedenú? Akou metodológiou bol vypracovaný výskum, ktorý je citovaný – použila sa dostatočná testovacia vzorka? (prieskumy robené na malých vzorkách respondentov zväčša nemajú veľkú výpovednú hodnotu)
  • Vzhľadom na to, že ide o stredoškolákov, ktorí ešte nie sú zorientovaní vo vedeckých postupoch a v tom, ako ich kriticky zhodnocovať, pomôže im pár tipov na korektné zdroje informácií (odporučené zdroje k menšinovým témam uvádzame v tejto časti publikácie)
  • Stredoškolákom treba pripomenúť, že wikipédia nie je poctivým zdrojom (nakoľko jej obsah vytvára ktokoľvek, kto chce, a teda nemusí byť zárukou odbornosti a správnosti)
  • každom demytizačnom nástroji, aj pri videách, blogoch či grafikách,  platí zásadné pravidlo, že pracujeme len s hodnovernými zdrojmi a údajmi, neskresľujeme informácie, nevytvárame tendenčný kontext apod.
  • Z hľadiska tém môže ísť o reakciu na postoje extrémistov k EÚ, o dávkach pre Rómov, môžu si vziať na paškál niektorý text extrémistov o holokauste a vytvoriť k nemu „oponentúru“

2. NAPÍŠTE BLOG AKO SKUTOČNÝ PRÍBEH  

Iným typom textu propri “fakticko-demytizačnom” môže byť taký, ktorý je viac osobný a ktorým študent tlmočí posolstvo k téme prostredníctvom vlastného názoru a skúseností. Príkladom môže byť blog sprostredkúvajúci skutočný príbeh osoby z radov LGBTI, ktorý ich približuje ako bežných ľudí s bežnými starosťami alebo o tom, že vašu stratenú peňaženku našla Rómka (samozrejme, podmienkou je, aby išlo o skutočné príbehy).

Určite sú totiž užitočné aj také texty, v ktorých sa osočovaných skupín aspoň ľudsky a solidárne zastaneme. Vo virtuálnom svete sa totiž ďaleko úspešnejšie šíria správy o negatívnej skúsenosti, než tie, ktoré by dali šancu priblížiť tú ktorú menšinu aj cez pozitívne skúsenosti. Bez toho však nemôže byť vnímanie a hodnotenie menšín vyvážené.

Rady a odporúčania pri formulovaní zadania 

  • Učitelia by mohli študentov posmeliť k tomu, aby sa podelili o svoj pozitívny zážitok s príslušníkom menšín (prípadne príbeh, ktorý sa stal ich blízkym). Je jedno, či ide o spolužiaka, bývalú frajerku, ochotnú úradníčku či susednú rodinu.
  • Ak chceme vyvažovať diskusiu pozitívnymi informáciami, musia byť vždy pravdivé a autentické.
  • Ak komunikujeme príbeh tretích osôb, mali by s tým byť podľa možností uzrozumené (samozrejme, to sa netýka príbehov, keď stretneme náhodne skvelého čašníka Afgánca, čiže keď sa chceme podeliť o príjemnú skúsenosť s anonymnou osobou)
  • Najlepší príbeh je ten, ktorý sa nás priamo týka. Nič neponúkne uveriteľnejšiu perspektívu, než je tá, ktorú nám ponúka osoba s vlastnou skúsenosťou. Aj keď je samozrejme veľmi náročné pre chodiť s kožou na trh. Ak je v triede žiak / žiačka, ktorá sa otvorene hlási k národnostnej, etnickej, náboženskej menšine, učiteľ ju môže posmeliť, aby ponúkla svoj vlastný príbeh či pohľad na nenávistné prejavy. Pokiaľ však nie je žiak sám ten, kto sa k danej menšine otvorene hlási, učiteľ by mu rozhodne nemal sám žiadnu takúto kategóriu podsúvať (etnicitu, národnosť, sexuálnu orientáciu), aj keby mal všetky pádne indície predpokladať jeho pôvod
  • Učitelia by mali študentov vyvarovať pred tým, aby takýto blog pôsobil pateticky a moralizátorsky. Takéto texty, ktoré sú príliš všeobecným apelom na hodnoty, nie sú prínosné a nezanechávajú v čitateľovi emočnú stopu.

Hľadanie zdrojov korektných informácií  

HĽADANIE ZDROJOV INFORMÁCIÍ 

Autorka: Irena Bihariová

Študenti dnes čoraz viac siahajú po internetových zdrojoch ako prameňoch, z ktorých čerpajú informácie.

  • Pri zadávaní tém seminárnych prác či referátov študentov poučte o tom, aby si informáciu získanú z jedneho zdroja preverili ďalším zdrojom – môžu siahnuť po tlačených materiáloch, môžu sa obrátiť na občianske združenie so žiadosťou o pomoc pri spracovaní tém (relevantných pre ich agendu), prípadne so žiadosťou o doplnenie zdrojov. Rovnako sa môžu obrátiť na orgány štátnej správy s oficiálnou žiadosťou o informácie (možte im zaslať vzor takejto žiadosti – ide o veľmi jednoduchý formát, množstvo vzorov je voľne prístupných na internete)
  • Je taktiež dôležité, aby pracovali podľa možností s priamymi (prvotnými) zdrojmi – a teda necitovali inú seminárnu prácu či referát.
  • Ponúknite študentom web stránky, ktoré im môžu slúžiť ako bezpečný zdroj informácii v témach týkajúcich sa menšín, ľudských práv alebo extrémizmu

(zoznam je len ilustračný, nie úplný)

  • Ľudia proti rasizmu (najmä obsah týkajúci sa online extrémizmu) : protinenavisti.sk
  • Web stránka o migrantoch, cuzincoch, multikulti, Rómoch : multikulti.sk, (prevádzkuje Nadácia M. Šimečku)
  • Občan, demokracia a zodpovenosť : oad.sk, (diskriminácia, rodová rovnosť)
  • Nadácia otvorenej spoločnosti : osf.sk, (vid najmä sekcia Publikácie)
  • Amnesty international Slovensko : amnesty.sk
  • Centrum pre výskum etnicity a kultúry : cvek.sk (vid najmä sekcia Dokumenty)
  • Človek v ohrození : clovekvohrozeni.sk
  • Všetko o diskriminácii : diskriminacia.sk
  • Základné mýty a fakty o Rómoch : syndromrom.sk (prevádzkuje Ľudia proti rasizmu)
  • Všetko o migrácii, cudzincoch : integration.sk
  • Dokumentačné stredisko holokaustu: holokaust.sk
  • Príbehy preživších holokaust a totalné režimy: https://www.postbellum.sk
  • Bezpečné surfovanie na internete : zodpovedne.sk
  • Práva lesieb, gayov, bisexuálov a transgender : lesba.sk , www.qcentrum.sk
  • Práva žien a rodová rovnosť : aspekt.sk, www.moznostvolby.sk
  • Islamská Nadácia (Informácie týkajúce sa islamu a islamofóbie) : islamonline.sk
  • Fórum náboženstiev sveta Slovensko (téma medzi náboženského dialógu): http://fwr.sk
  • Antipropaganda, témy spojené s NATO a zahraničnou politikou: http://antipropaganda.sk
  • Zoznam konšpiračných webov: konspiratori.sk

FAQ: Ako mám spoznať, že mám v triede radikalizujúceho sa žiaka? A čo s tým?

Ako mám spoznať, že mám v triede radikalizujúceho sa žiaka? A čo s tým?

Autorka: Irena Bihariová

Na tomto mieste odpovedáme na najčastejšie dotazy a otázky zo strany učiteľov, ktoré nám zvykli adresovať v debate o “identifikátoroch” rizikových študentov – teda takých, u ktorých hrozí riziko radikalizácie a ktorým sa oplatí viac venovať.

Čo si mám dnes všímať na jeho výzore? Čo majú teraz za módu?

Práve vďaka silnej vizuálnej stope, ktorú v našej pamäti zanechala éra neonacizmu z 90-tych rokov, máme často tendenciu asociovať si extrémistov s holohlavými mladíkmi v bomberách. Túto predstavu treba čo najskôr opustiť.

Dnes skutočne nie je možné rozoznať rizikových mládežníkov podľa oblečenia, účesov či tetovania. Nie je žiadnym prekvapením, že sú to na výzor úplne bežní mladíci a (čoraz viac aj) dievčatá. Môžu byť súčasťou rôznych hudobných a štýlových subkultúr – od EMO, cez techno až po hiphop.

U tej skupiny študentov, ktorá je viditeľne značkovaná logami extrémistických skupín, už zrejme učiteľ zistil ich ideologické inklinácie aj bez toho, aby skúmal ich oblečenie.

Čo má byť prvým “varovným signálom”

Najlákavejším pojítkom medzi extrémistickou scénou a mládežníkmi, ktorí ešte nie sú tak celkom ich členskou súčasťou, sú témy, ktorými extrémna pravica operuje (ad témy – pozri články v sekcii Extrémizmus). Ak v nich učiteľ začne u študenta pozorovať súlad postojov s extrémnou pravicou, je to prvý zjavný indikátor, ktorý možno v rámci vyučovania odhaliť.

  • Ide najmä o postoj k Rómom, ak vykazuje výraznú neznášanlivosť alebo ak je argumentovaný rétorikou extrémnej pravice. Rovnako tak voči ostatným menšinám.
  • naznačuje kritiku demokracie – hovorí o nej ako o nefunkčnom či nespravodlivom systéme, viac či menej opatrne formuluje požiadavku zmeny systému. (Samozrejme, takéto úvahy ešte z nikoho extrémistu nerobia, no sú prvým symptómom toho, že študent rozmýšľa o demokracii skepticky, možno pohŕdavo a s frustráciami. Necíti dôveru v existujúci systém, alebo si väčšinou neuvedomuje riziká ostatných režimov a foriem vlády. Práve takéto zmýšľanie a náhľad na systém býva veľmi silným podkladom pre ideovú súhru s extrémistami)
  • spochybňuje verifikované javy a vedecké postupy – napríklad sa skepticky vyjadruje o medicínskych dôkazoch (“farmalobby”), spochybňuje zistenia akademických autorít, nedôveruje historickým faktom.
  • má dojem, že sa niekto stále pokúša manipulovať ním alebo verejnosťou – vykazuje určitú “sociálnu paranoju”: formuluje presvedčenie, že niekto sa cieľavedome usiluje manipulovať spoločnosť, alebo sa snaží “zamlčiavať pravdu”. Tým “niekto” môžu byť “štandardné médiá”, “slniečkari dotovaní Sorošom”, “homoloby”, “Brusel”, “západní sionisti”, alebo len akýsi anonymný “systém”.
  • pri písomných prácach sa odvoláva na pochybné zdroje a konšpiračné weby. Ich zoznam nájdete na web stránke konšpiratori.sk
  • niekedy má svojsky slovník, typický z prostredia konšpiračných komunít, ktorým označuje kritizované javy: presstitúti, židobanstri, fašistickí liberáli, ekonomický fašizmus, kiskoidi apod.

Samozrejme, netvrdíme, že niektorý z týchto prejavov je dôkazom o ideologickej inklinácii študenta smerom k extrémizmu. Ide skôr o “varovné signály”. Vtedy je dôležité, aby učiteľ dokázal zvládnuť so študentom priateľskú, korektnú a argumentačne presvedčivú diskusiu práve o tých témach, v ktorých je v súlade s rétorikou extrémnej pravice.

Ale veď on bol práveže študentom, ktorého dejepis a občianska náuka bavili. Zvykol na hodine diskutovať, a aj toho veľa vedel. 

Áno, to je práve ten “paradox súčasných extrémistov”, ktorý popiera zaužívanú predstavu o mladíkoch z učňovských škôl, s nízkou motiváciou vzdelávať sa v spoločensko-vedných odboroch a skôr násilných, než intelektuálnych typoch. Rovnako tak neplatí, že ide poväčšine o problémové deti z problémových rodín, so slabým sociálnym zázemím.

Dnes už je skôr mýtom, že študenti sympatizujúci s extrémistickou ideológiou majú málo poznatkov a preto im treba zvýšiť hodiny dejepisu alebo ich vziať do Osvienčimu. Mnohí učitelia sa nám posledné roky sťažovali skôr na opačnú situáciu: žiak prichádza na hodinu nabitý množstvom informácií, ktoré zaskočia aj samotných vyučujúcich. Polemizujú s učiteľom o oficiálnych a verifikovaných skutočnostiach, javoch či udalostiach a konfrontujú ho informáciami, s ktorými sa pedagóg doposiaľ nestretol. Na konci dňa je to práve učiteľ, kto sa začne cítiť argumentačne “v úzkych”.  Je to pochopiteľné – študenti totiž vyťahujú “poznatky” z pochybných web stránok, alebo priamo z konšpiračných časopisov a extrémistických kanálov. Učiteľ tým pádom nemá šancu oponovať im, lebo sa s takouto teóriou či výkladom udalosti ešte nestretol.

Ak teda hľadáme indikátori “rizikových študentov”, potom schopnosť obaliť “nezmyselné teórie” do intelektuálneho pátosu je jedným z nich.

S kým mám riešiť, ak vybadám, že smeruje na šikmú plochu? A čo mám celkovo robiť? 

V prvom rade je na mieste komunikácia so samotným študentom. Samozrejme, bez toho, aby sa vôbec otvárala téma extrémizmu a aby to žiak vnímal ako  prehľadnú a čitateľnú snahu umravniť ho. Dovoľujeme si preto navrhnúť pár komunikačných rád:

  • komunikujte s ním o danej “toxickej téme”, nie o tom, čo je v jeho postoji zhubné alebo extrémistické
  • hovorte o samotnom obsahu témy, nie o ňom
  • naštudujte si danú tému a buďte mu korektným, no presvedčivým debatným oponentom. Musí cítiť, že s ním o tom komunikujete preto, lebo vás jeho názor zaujíma a chcete rovnocenne konfrontovať vaše vzájomné poznatky.
  • zapájajte do diskusie aj ostatných spolužiakov – má ísť o spoločnú debatu, nie o konfrontovačný súboj učiteľa s konkrétnym žiakom.
  • dajte si vzájomný sľub, že vy si prečítate článok, ktorý vám odporúča, a on zase článok, ktorý odporúčate vy jemu (neponúkajte mu knihu, stratilo by sa momentum vašej spolupráce) Následne spoločne diskutuje to, čo ste sa obaja dočítali.
  • rozdajte celej triede alebo skupine žiakov úlohu, v ktorej rizikový študent bude musieť pracovať s odporučenými zdrojmi – napr. dostane za úlohu pripraviť politickú kampaň pre fiktívnu liberálnu stranu, v ktorej má za cieľ predstaviť svojim voličom výhody členstva  v EÚ.
  • Ohľadom ďalších tipov odporúčame tiež článok na tomto webe “Mám v triede sympatizanta extrémizmu. Čo s tým?”

Pár rád k diskusii so žiakmi, ktorí sympatizujú s extrémizmom

PÁR RÁD K DISKUSII SO ŽIAKMI, KTORÍ SYMPATIZUJÚ S EXTRÉMIZMOM

 

Autorka: Irena Bihariová

Úlohou učiteľa nie je a ani byť nesmie politická indoktrinácia žiakov, nech by mala akékoľvek šľachetné úmysly. Preto by sa mal učiteľ od začiatku zrieknuť ambície cieľavedome„prevracať“ politické presvedčenie žiaka. Môže ho však svojimi otázkami a rozhovorom motivovať k tomu, aby svoje politické a ideologické postoje podrobil racionálnym argumentom a kritickej úvahe.

Ponúkame pár rád, ktoré sa nám osvedčili v situáciách, kedy sme pred študentským publikom stáli my a ktoré sme nazberali za desaťročie skúseností s diskusiami  so študentami o daných témach.

 1. ROZHOVOR MÁ BYŤ EMPATICKÝ

Ak sa rozvinie debata o extrémizme, prípadne konkrétnych extrémistických stranách, a žiak prejaví sympatie voči nim, nemá zmysel ho za to nepatrične urážať, moralizovať nad ním či vysmievať sa mu.  (Učiteľ by mal ustriehnuť, aby v diskusii nezaznievali takéto útoky ani od ostatných spolužiakov). Takéto nadstavenie debaty totiž automaticky sťažuje vzájomnú komunikáciu a nepomôže k získaniu dôvery žiaka voči učiteľovi. Naopak, môže v ňom prehĺbiť pocit, že „učiteľ mu aj tak nerozumie“.

Príklad zle zvolenej reakcie: „Si ešte príliš mladý na to, aby si rozumel politike. S Kotlebom môžu sympatizovať len hlupáci, ktorí nevidia, čo je zač. Tebe sa ešte nedonieslo, že jeho strana je fašistická?“

Príklad dobre zvolenej reakcie:Rozumiem ti, že chceš podporiť Kotlebu, aj tomu, že necítiš dôveru k ostatným politikom. Áno, celkovo dnes v Európe čelíme kríze dôvery v demokratický systém. Čím si tvoju dôveru získal práve Kotleba? Čo by podľa teba pomohlo, aby si ľudia znovu vybudovali základnú dôveru v politikov?“

(Pozn. Ak sa rozvinie debata o tom, že Kotleba nemá korupčné kauzy, možno študentovi pripomenúť, neútočným a nekonfrontačným štýlom, že Kotleba mal na župe tak isto závažné excesy)

  1. SPOLOČNÉ HĽADANIE ODPOVEDÍ

Diskusia by mala byť debatou, a to nielen učiteľa a dotknutého žiaka, ale mala by zapájať aj ostatných spolužiakov. Učiteľ kladie otázky a je skôr v pozícii „moderátora“.

Príklad: „Tomáš si myslí, že vystúpenie z EÚ by Slovensku pomohlo. Ktorí z vás máte rodinu pracujúcu alebo študujúcu v niektorej členskej krajine? Myslíte, že by súhlasili s Tomášom? Juraj, čo podľa teba prinieslo Slovensku členstvo v EÚ? Skúste povedať, čo by sa stalo, keby sme opustili EÚ a zrazu by tu neboli všetky tovary a služby, na ktoré sme zvyknutí. Ako by štát dosiahol, aby ich vyrábali slovenskí výrobcovia? Bolo by to vôbec možné?“

  1. MORALNE APELY A ABSTRAKTNÉ POJMY VAČŠINOU NEFUNGUJÚ

Takmer vôbec sa neosvedčuje stratégia, kedy by sme chceli pôsobiť na dotknutého študenta moralizačným dohováraním.  Abstraktné apely mnohým študentom nič nehovoria, mnohí nemajú zosobnený význam daných slov a znie im to skôr pokrytecky.

 Príklad zle vedenej debaty: „Tomáš, mal by si si uvedomiť, že všetci ľudia majú ľudské práva , preto by sme mali byť k Rómom tolerantní.“

(16 ročný Tomáš v skutočnosti nemusí úplne presne rozumieť tomu, ako súvisí koncept ľudských práv  s jeho postojom voči Rómom. Možno tvrdí, že Rómovia sú flákači a berú nadštandardné dávky, a preto posledné, čo mu jeho presvedčenie naštrbí, sú reči o ľudských právach Rómov. Naopak, môže mať pocit, že debatu zvádzame zase len k nejakej prehnanej korektnosti, ohľaduplnosti  a zdôrazňovaniu práv Rómov. Vyhodnotí dané apely ako „slniečkarske reči“.)

TIP: vyhnite sa takýmto a podobným výrazom, pretože sú skutočne “jalovým klišé”:

  • „rešpektujme inakosť“
  • „Tolerancia je dôležitá“
  • „ľudské práva treba chrániť“
  • „rasizmus je nebezpečný”
  1. OTÁZKY, KTORÉ NÚTIA ŽIAKA ROZMÝŠĽAŤ

Kladením správnych otázok môžeme žiaka naviesť na to, aby o svojich postojoch začal rozmýšľať racionálne, nielen v duchu slepej dôvery. Sprevádzajme ho, aby sám objavoval „logické diery“ programu extrémistických strán. Účelom je ukázať študentovi nezmyselnosť, nekompetentnosť a nereálnych sľubov v extrémistických programoch. Debata môže byť dynamická a mala by viesť k tomu, že študenta „uzavrieme do argumentačnej pasce“ (uvedomí si, že dané opatrenia naozaj nie je možné realizovať), no nemala by prebiehať tvrdým, útočným či ironickým tónom.

Príklad:čo sa ti zdá najviac realizovateľné, že by mohol program strany XY zlepšiť? Ako by sa im to podľa teba mohlo podariť? Bolo by to možné dosiahnuť bez toho, že by sa ohrozila sloboda občanov? Ako by sme sa dokázali pri realizácii takéhoto opatrenia ako spoločnosť chrániť pred tým, že ho  štát nezneužije proti ďalším skupinám? Ako sa ti javí reálne a priechodné, že by štát a jeho orgány posudzovali,  kto je slušný? Ako by sa to malo definovať? Ako by to prebiehalo, malo by sme na to štátom zriadené komisie? Čo ak ten, čo platí dane, nekradne a býva paneláku, podvádza svoju manželku a bije deti? Je ešte slušný?“

  1. ZADANIA, KTORÉ ŠTUDENTOVI POMOŽU KONFRONTOVAŤ DOTERAJŠIE INFORMÁCIE

Postoje študentov, najmä vo vzťahu k menšinám, sú mnohokrát deformované pochybnými informáciami, ktoré o nich majú.  Nie je pravda, že by študenti nič nevedeli a nič ich nezaujímalo, naopak. Mnohí majú až príliš veľa informácií. Problémom je skôr to, že ich čerpajú z náhodných webov,  hoaxov šíriacich sa sociálnymi sieťami či mnohokrát priamo z extrémistických kanálov. Umožnite preto študentovi, aby informácie, ktoré má, konfrontoval s inými zdrojmi.

Príklad: Tomáš na hodine povedal, že bude voliť stranu XY, pretože konečne skoncuje s luxusnými dávkami pre Rómov.  Ponúknite Tomášovi vypracovať text (blog, prezentáciu) o sociálnych dávkach Rómov. Ako zdroj mu zadajte štúdiu od Rozvojového programu OSN „ Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010 ( vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN,  Bratislava 2012), resp. jej predmetnú časť. Stačí, aby spomedzi 5-10 vybraných strán štúdie našiel odpoveď na jednu presnú, konkrétnu otázku: „Aký je priemerný sociálny príjem na osobu v segregovanej osade?“  Tomášovou úlohou bude prečítať si daných 10 strán (učiteľ mu ich môže zaslať mailom, prípadne vytlačiť) a sám hľadať odpoveď na zadanú otázku. Okrem toho, že zistí fakty o dávkach, zoznámi sa s tým, ako v skutočnosti vyzerá naozaj odborná štúdia, ako sa v nej pracuje s údajmi a že na popis takto náročnej témy nepostačuje  dvojriadková informácia v grafike na internete. (Pre konkrétne príklady úloh, ako aj typy na štúdie, môžu učitelia hľadať inšpiráciu v zdrojoch uvádzaných na webe argumentuj.sk alebo v e-learningovom propgrame)