Keď napadne biely cigána, hneď je rasista. Ale keď napadnú cigáni bielych, nik ich z rasizmu neobviní!

Kľúčovým dôvodom, prečo vzniká tento druh mýtu, je nedostatočné povedomie o tom, čo je a nie podstatou rasovomotivovanej kriminality. Rasovomotivovaná kriminalita je taká kriminalita, ktorá je spáchaná výlučne z dôvody rasovej nenávisti. Je pri tom absolútne nepodstatné, akej rasy či etnicity sú jeho páchatelia a obete: rasovomotivovaný skutok totiž môže spáchať príslušník väčšiny voči menšine, alebo aj naopak. Dokonca je možný aj taký rasovomotivovaný skutok, pri ktorom je obeť aj páchateľ z tej istej rasovej, národnostnej či etnickej skupiny.

Aby sme mohli vysloviť, že skutok je rasovomotivovaný, musí sa preukázať splnenie podmienky v Trestnom zákone: :

Páchateľ ho spáchal preto, aby tým vyjadril svoj nenávistný postoj voči etnickej, rasovej, národnostnej či náboženskej skupine, ktorej je obeť členom alebo sa domnieva, že je obeť jej členom

Zjednodušene ide teda o taký trestný čin, ktorým páchateľ zväčša vyjadruje svoj ideologický (nepriateľský a neznášanlivý) postoj voči celej skupine. Je to trestný čin s „posolstvom“ pre celú skupinu, ktorej je obeť príslušníkom. Páchateľ si svoju obeť nevyberá podľa „osobného kľúča“, ale práve podľa kľúča etnického, národnostného či rasového. Chce obeť poškodiť (či už verbálne alebo fyzicky) práve preto, že je príslušníkom danej skupiny.

V praxi sa často argumentuje tým, prečo Rómov nikto nestíha za rasizmus, keď násilne prepadnú nerómsku obeť alebo sa zmocnia cudzieho majetku. Pochopiteľne, takéto konanie nie je ospravedlniteľné, a páchateľovi zaň prináleží trest v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona. Je tu však zjavný rozdiel v motíve páchateľa, a práve ten odlišuje tento typ kriminality od rasovomotivovanej kriminality. V tomto prípade sa bude jednať s najväčšou pravdepodobnosťou o majetkový, nie rasový motív  páchateľa. Úmyslom jeho konania je majetkovo sa obohatiť, bez ambície vyjadriť svojim konaním svoj ideologický postoj voči celému slovenskému národu. Obeť si v zásade vyberá podľa toho, že u nej predpokladá majetkové hodnoty, a nie podľa toho, akej je národnosti.

Samozrejme, toto nevylučuje možnosť, že aj Rómovia môžu byť páchateľmi rasovomotivovanej kriminality. Je to však štatisticky skôr výnimočný, než obvyklý jav.

Autorka: Irena Bihariová

Príbehy miesto faktov

Niekedy v diskusiách o Rómoch fakty nezafungujú. Sú skupiny ľudí, ktorí štatistikám, dátam a výskumom neveria, a skôr ich presvedčíte autentickými príbehmi. Tu sú niektoré z nich.

V našej skúsenosti sa osvedčilo, že ak sme takýto  skutočný pozitívny príbeh zdieľali na našom fanpage, posmelil  ďalších diskutérov k tomu, aby aj oni prispeli svojou pozitívnou skúsenosťou. Pre diskusie o Rómoch sa tak aspoň na chvíľu dostavil málo častý jav: prevládali v nej pozitívne postoje. Aj ľudia, ktorí si ju mohli čítať a nezapojili sa, mali šancu zoznámiť sa s málo zviditeľnovanými  príbehmi, v ktorých Rómovia vystupujú v úlohe pomocníkov, kamáratov či dokonca záchrancov.

 

zdroj: sme.sk

 

Hoax: Vo Švajčiarsku sa s Rómami nepaprú!

Na českých aj slovenských serveroch kolovala správa o tom, ako Švajčiarsko odvážne zatočilo s Rómami. V – „skutočnej výpovedi skutočného človeka, ktorý pozná tamojšie pomery“, sa popisuje, ako sa vo Švajčiarsku nebáli obmedziť Rómom akúkoľvek základnú sociálnu pomoc, prísne trestajú ich disciplinárne prehrešky na pracovisku a dokážu voči nim uplatňovať špeciálnu politiku bez strachu z obvinenia rasizmu. Tento hoax sa natoľko ujal, že týmito nepravdivými informáciami býva častokrát v online diskusiách argumentovaná efektívnosť „politiky biča na Rómov“. Švajčiarsko sa tak dávalo za príklad krajiny, kde sa s Rómami nepaprú.

HOAX: 

PRAVDA:

Túto informáciu overoval napr. poslanec Beblavý prostredníctvom zastupiteľstva Švajčiarskej konfederácie. Odpoveď, ktorú obdržal od Federálneho migračného úradu jednoznačne vylučuje pravdivosť správy. Okrem iného sa v odpovedi konštatuje, že Švajčiarsko nemá žiadnu osobitnú politiku voči Rómom. Zároveň v ňom úrad vyslovuje svoj zámer čo najviac pomáhať cudzincom v integrácii.

Preklad celej odpovede je dostupný tu:  http://www.beblavy.sk/wp-content/uploads/Odpoved-z-velvyslanectva-SVK2.pdf

Hoax: Rómovia nemusia platiť za lieky!

Hoax o tom, ako Rómovia nemusia v lekárni platiť za lieky, bol v obehu viackrát. Najprv žal internetový úspech v roku 2011, potom sa zrecykloval v roku 2017. .

HOAX: 

 

PRAVDA

Aj v roku 2011 aj v roku 2017 túto správu Ústredie práce dementovalo. „Nedávame žiadne potvrdenia na to, aby mal niekto, kto je v hmotnej núdzi, zľavy v lekárni,“ vysvetlila hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová pre portál aktuality.sk (https://www.aktuality.sk/clanok/410040/neverte-hoaxu-zo-socialnych-sieti-romovia-lieky-nedostavaju-zadarmo/)

 

 

Vraj chúdiatka! Si z dávok žijú ako prasce v žite!

Nasledovná grafika bola vyrobená na základe výsledkov výskumu realizovaného Rozvojovým programom OSN (UNDP)  a Svetovou bankou. Terénny výskum bol realizovaný s rovnomerným zastúpením rómskej a nerómskej populácie, pričom porovnával vždy len situáciu skupín žijúcich v tej istej lokalite.  Grafika odpovedá na otázku, koľko percent z radov Rómov (ľavý kruh) a koľko percent z radov majority žijúcej v tom istom okolí si môže dovoliť [3]

  1. Raz za rok týždňovú dovolenku mimo domu
  2. Nákup sezónneho oblečenia
  3. Jesť mäso alebo rybu každý druhý deň v týždni

Zdroj: Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010 vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN, Bratislava 2012  

Účelom nie je vyvolať vzájomné obviňovanie, ktorá zo skupín má viac, alebo si zaslúži viac. Účelom je poukázať na to,  že v skutočnosti je sociálna situácia v marginalizovaných rómskych komunitách hlboko a ďaleko za štandardom, aký si dokážu zabezpečiť ostatné domácnosti v danej lokalite. Preto nie je na mieste tvrdenie,  že práve týmto skupinám je čo závidieť a že práve oni si na úkor nás všetkých môžu dopriať viac, než iný bežný pracujúci človek.

To nie sú Rómovia, ale len Cigáni! A nech mi nehovoria Neróm, aký som ja nečlovek?

MENO – MESTO – CIGÁN – VEC

Nezriedka sa stretneme s tvrdením, že nech sa Rómovia sami označujú ako chcú, v slovenčine sú to skrátka Cigáni, a tak ich aj budeme volať.  Tento druh argumentácie však odkrýva náznak istej nadradenosti – akoby sme sa snažili naznačiť,  že sme to práve my, väčšinový národ, ktorý jediný smie rozhodnúť o tom, ako sa bude menšina žijúca na „našom“ území označovať.  Iste, že máme právo používať svoj materinský jazyk na to, aby sme v ňom pomenovali inú národnosť či etnicitu. Netreba však opomínať, že v slovníku slovenského jazyka sa slovo „cigán“ zároveň vykladá aj ako synonymum pre klamára a  nečestného človeka, dokonca aj ako „tmavé zviera“[1].  Niekedy sa v diskusii nejeden debatér aj sám prizná k tomu, že Rómov označuje za cigánov práve preto, lebo ich má za nečestných ľudí a klamárov. Sú to pre neho „len Cigáni“.  V takýchto konotáciach sa potom slovo „cigán“ naozaj vníma skôr ako hanlivé označenie, a nie ako neutrálny pojem pre označenie príslušníka etnickej menšiny.

V roku na stretnutí Medzinárodnej rómskej únie v Goettingene, prijali zástupcovia rómskej menšiny názov „Rómovia“ ako svoje oficiálne označenie.  To najmenej, čím môže kultúrny národ preukázať svoj elementárny rešpekt k iným národom či etnikám je to, že akceptuje ich právo na sebaidentifikáciu. V tomto smere je potom nepodstatné, ako sa Rómovia oslovujú navzájom alebo či niektorému z nich označenie Cigán neprekáža.  Podstatné ostáva to,  že Rómovia ako etnická skupina prijali pre svoju identifikáciu konkrétne pomenovanie, ktoré potom ostatné národy – minimálne ako gesto rešpektu voči danej skupine – používajú. Samozrejme, s istým prispôsobením ich vlastnému jazyku :  napríklad v angličtine, nemčine, francúzštine, ale aj v poľštine či maďarčine ho prijali do svojho jazyka ako  „Roma“, v rumunčine „Romi“, v češtine „Romové“ apod. V slovenčine je jazykovým ekvivalentom „Rómovia“, a nie Cigáni.

NERÓM NEZNAMENÁ NEČLOVEK

Obava, že Rómovia nás označujú za „nečlovekov“, je absolútnym nedorozumením.   V rómčine síce naozaj slovo Róm znamená „človek“, no výraz  Neróm v tomto jazyku nejestvuje !  Z tohto dôvodu je nemožné  prekladať ho ako opak od významu slova Róm.  Rómčina totiž používa iný spôsob vytvárania slov opačného významu, nie predponu „ne“, ako je to v našom jazyku . Veď ani Angličania by nám nerozumeli, keby sme vytvorili slovo „NEhuman“.

Slovo „Neróm“ teda rozhodne nemožno prekladať ako „nečlovek“, pretože takýto výraz v rómskom jazyku nejestvuje a samotní Rómovia by mu nerozumeli.

V slovenčine sa pojem Róm chápe inak – nejde o výraz označujúci „človeka“ , ale o názov etnickej menšiny, resp. jej príslušníka. V slovenčine ho používame na pomenovanie každej osoby, ktorá je rómskej etnicity. Ak tento výraz doplníme slovenskou predponou „ne“,  získame tým opak slovenského významu slova Róm – čiže pojem na označenie osôb, ktoré nie sú rómskej etnicity.

Nesprávne je tiež delenie, v ktorom na jednej strane hovoríme o Rómoch, a na druhej strane o Slovákoch. Treba mať totiž na pamäti, že termínom „Slovák“ označujeme aj štátnu príslušnosť, ktorú majú slovenskí Rómovia rovnakú, ako väčšinové obyvateľstvo.  V tomto zmysle sú teda aj Rómovia Slovákmi.

Z hľadiska korektnosti odporúčame miesto slova „neróm“ alebo Slovák  používať výraz majorita, ev. príslušník majoritného (väčšinového) obyvateľstva.

Autor: Irena Bihariová

[1] Elektronický lexikón slovenského jazyka. http://www.slex.sk/index.asp

Cigáni majú luxusné dávky!

Ani sociálne odkázaná majorita, ani Rómovia, nie sú v situácii, v ktorej by im sociálne dávky umožňovali blahobyt.  Preto nie je na mieste sporiť sa o tom, kto z nich  má viac a kto menej,  a štvať tým obe ohrozené skupiny proti sebe.  Ak si však myslíme, že rómske rodiny môžu dostať na dávkach viac, než by získali rodiny z geograficky blízkej majority, potom treba poukázať na výsledky rozsiahleho terénneho výskumu Svetovej banky a UNDP na Slovensku: tie  jednoznačne potvrdil, že Rómovia majú v skutočnosti oveľa nižší príjem sociálnych dávok, ako poberá majorita v ich územnom okolí. Nie je teda pravdou, že Rómovia by mohli „trhnúť“ na dávkach viac,  a už vôbec nie preto, že by ich k tomu oprávňovala etnicita. Prečo majú v skutočnosti nižšie sociálne príjmy ako majorita žijúca v ich okolí,  je vysvetliteľné tým, že na množstvo sociálnych príjmov nespĺňajú prísne zákonné podmienky.

 

Autor: Irena Bihariová

Cigáni nikdy nebudú pracovať!

Iste je aj medzi Rómami kopec tých, ktorým sa pracovať nechce. Rovnako ako v každej skupine, nech by sme si ju zadefinovali cez akýkoľvek kľúč.  Je to však skutočne pravá a jediná príčina toho, prečo je medzi Rómami vysoká nezamestnanosť?

Výskum UNDP (2011-2012) potvrdil, že Rómovia v ďaleko väčšej miere získajú prácu ako nekvalifikovaná pracovná sila, zatiaľ čo pozície kvalifikovaných pracovníkov sa im v porovnaní s majoritou ujdú len výnimočne .

Okrem kvalifikačných prekážok pri zamestnávaní Rómov hrá rolu aj nedôvera zamestnávateľov pri prijímaní Rómov či priamo diskriminačné praktiky. Napovedá o tom nasledovný graf, ktorý vyčísľuje, koľkým percentám Rómov (pravý stĺpec) a koľkým percentám majority (ľavý stĺpec) sa podarí nájsť si prácu, ak majú obe skupiny dosiahnutý ten istý stupeň vzdelania.

 

Autor: Irena Bihariová