Utečenci sa špekulantsky trepú len do najbohatších krajín!

Situácia v krajinách odkiaľ utekajú.

Podľa najaktuálnejších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov bolo v roku 2015 v dôsledku konfliktov a prenasledovania vysídlených zo svojho domova 65,3 milióna obyvateľov, z toho 21,3 milióna utečencov, pričom až 51 % z nich tvorili deti a 40,8 milióna ľudí bolo vysídlených z domova v rámci jedného štátu. Názorne povedané, každú jednu minútu je vo svete násilne vysídlených 24 obyvateľov.

 

Kam v skutočnosti utečenci najviac utekajú

Podľa údajov UNHCR až 86% všetkých utečencov hosťujú rozvojové krajiny.

K septembru 2015 bolo zo Sýrie takmer 5  miliónov Sýrčanov na úteku . Do Európy sa vybralo len 10% z nich. Ostatní sú roztrúsení v štátoch susediacich so Sýriou, prípadne v ceste na iné kontinenty. (Zdroj: štatistické údaje Medzinárodnej organizácie pre migráciu, https://www.iom.int/news/irregular-migrant-refugee-arrivals-europe-top-one-million-2015-iom)

Susedné krajiny sú pre utečencov v skutočnosti prvou voľbou, kde hľadajú bezpečie a ochranu. Dokazujú to štatistiky UNHCR, ktoré vyčíslili top5 krajín s najväčším počtom utečencov. Ani jedna z nich nie je krajinou EÚ:

Zdroj: štatistické údaje UNHCR (Global trends forced displacement, 2015, http://www.unhcr.org/figures-at-a-glance.html)

Málokto z nich uteká pred vojnou, v skutočnosti sú v hre ekonomické motívy!

Sýria

Podľa štatistických údajov má Sýria od roku 2014 celosvetovo najväčší počet ľudí utekajúcich z krajiny. Z tohto dôvodu sa situácia v Sýrii oprávnene pokladá za najväčší exodus od čias genocídy v Rwande a je automaticky spájaná s novodobou migračnou krízou. Dnes už si málokto spomenie, že táto krajina sa v minulosti vďaka svojmu kultúrnemu dedičstvu často označovala ako „perla staroveku“ alebo „kolíska civilizácie.“

Súčasná kríza v Sýrii je vnútropoliticky a medzinárodne veľmi komplikovaná. Od roku 2006 sužovalo túto krajinu niekoľkoročné intenzívne sucho, v dôsledku ktorého sa podľa odhadov OSN 2 až 3 milióny Sýrčanov dostalo do stavu extrémnej chudoby. Títo ľudia utekali z vidieka do väčších sýrskych miest s nádejou lepšieho života, kde sa však už v tej dobe s rovnakou nádejou nachádzalo 250 000 palestínskych a 100 000 irackých utečencov utekajúcich pred vojnou a okupáciou. OSN už v roku 2008 upozorňovalo na sociálnu deštrukciu, ktorá Sýrii v tom čase hrozila.

Počiatok doteraz trvajúceho konfliktu možno nájsť v marci 2011, kedy sa rozšírili po celej Sýrii protesty proti úradujúcemu prezidentovi Basharovi al-Assadovi. Po násilnej odozve bezpečnostných zložiek voči protestujúcim prerástol konflikt do stavu občianskej vojny. Tú je v súčasnosti potrebné chápať komplexnejšie než len konflikt medzi protivládnymi a vládnymi silami. Násilnosti v tejto krajine nadobudli aj náboženský ráz, v dôsledku ktorého vzrastá nenávisť medzi sunitskými a šítskymi moslimami. Napokon krízu v Sýrii prehĺbil a priviedol do úplne iných rozmerov nárast džihádistickej skupiny, známej aj ako Islamský štát. V dôsledku týchto okolností sa Sýria stala terčom pozornosti celého sveta. V tomto konflikte dnes už nejestvujú „dobrí a zlí“, ku ktorým by sa mohli domáci občania pridať na obranu krajiny. Aj dovtedy bežné skupiny obyvateľstva sa pod vplyvom hrôz a vrážd svojich blízkych zradikalizovali a pridávajú sa k niektorej z mnohých bojových frakcií.

 

Podľa odhadov OSN a aktivistov počet mŕtvych v Sýrii v dôsledku občianskej vojny v auguste 2015 dosiahol 250 tisíc a tento počet naďalej rastie dodnes. Bolo zaznamenané, že dochádza k páchaniu vojnových zločinov, ako vraždenie, mučenie, znásilňovanie, násilné premiestňovanie a používaniu zakázaných metód vedenia vojny, napr. používanie chemických zbraní a obliehanie civilistov za účelom blokovania prístupu k jedlu, pitnej vode a zdravotníckych služieb.

Od začiatku konfliktov v Sýrii utieklo z tejto krajiny viac ako 5 miliónov obyvateľov najmä do okolitých krajín ako Turecko, Libanon a Jordánsko, pričom sa odhaduje, že len 10 % všetkých sýrskych utečencov mierilo do Európy. Ďalších 6,3 milióna Sýrčanov bolo presídlených v rámci Sýrie a 4,6 miliónov sa nachádza v obliehaných územiach.

(zdroje:

 

Afghanistan

Druhou krajinou s najväčším počtom utečencov utekajúcich z krajiny je Afganistan. Rozlohou a počtom obyvateľov patrí medzi väčšie štáty sveta, avšak zároveň aj medzi tie najchudobnejšie. Hoci v súčasnosti je nám skôr známa vojna vedená spojeneckými vojskami NATO na čele s USA, ako reakcia na teroristický útok z 11. septembra 2001, táto krajina má vojnovú históriu už od 70. rokov minulého storočia. Napriek tomu, že 28. decembra 2014 NATO formálne skončilo ozbrojené operácie v Afganistane, násilie v tejto krajine neutíchlo. Taliban povzbudený odchodom zahraničných vojsk a nedostatkom záujmu medzinárodného spoločenstva, ktoré odvrátilo svoju pozornosť na iné časti sveta, ako sú Sýria, Irak a Ukrajina, začalo podnikať útoky na upevnenie a opätovný rozmach svojej moci. V dôsledku mnohých bombových a samovražedných útokov a násilností trpí predovšetkým civilné obyvateľstvo. Len v roku 2016 si podľa údajov OSN boje medzi afgánskou vládou a Talibanom vyžiadali 3 498 mŕtvych civilistov a takmer 8 tisíc zranených. Politickú a ekonomickú stabilitu v najbližších rokoch možno len ťažko očakávať, preto tak ako posledné generácie Afgáncov, aj tá súčasná je vystavená neľudským podmienkam pre život.

(Zdroje:

 

Somálsko

Somálsko je taktiež krajina poznačená dlhoročnou vojnou. Po nadobudnutí nezávislosti od koloniálnych veľmocí v 60. rokoch minulého storočia sa v krajine nastolil tvrdý, autokratický režim, ktorý sa v roku 1991 pretransformoval do občianskej vojny. Tá aj po niekoľkých desaťročiach stále pokračuje a vyžaduje si ďalšie obete. S medzinárodnou pomocou sa v roku 2012 podarilo prijať dočasnú ústavu a uskutočniť prvé voľby od roku 1969. Napriek týmto úspechom sa v dôsledku pôsobenia extrémistickej skupiny al Šabab, vysokej miery korupcie, regionálnych a klanových sporov skomplikovali snahy o vytvorenie stabilnej vlády. K eskalácii už aj tak zlej situácie prispievajú nepriaznivé prírodné podmienky, a to predovšetkým dlhotrvajúce suchá spôsobujúce hladomory. Podľa zdrojov OSN sa predpokladá, že z 10 miliónov Somálčanov sú viac ako 2 milióny vysídlené a 5 miliónov potrebuje humanitárnu pomoc. Fenomén somálskych utečencov sa vo svete ustálene označuje ako „somálska diaspóra.“ Takmer až dve tretiny všetkých somálskych utečencov žije v susedných krajinách, ako Keňa, Etiópia, Džibutsko a Jemen, pričom až 55 % z nich žije v utečeneckých táboroch. EÚ spolu s Nórskom a Švajčiarskom poskytujú domov pre 14 % somálskych utečencov.

(Zdroje:

https://www.usip.org/publications/2017/01/current-situation-somalia

https://www.usip.org/publications/2017/05/how-drought-escalates-rebel-killings-civilians

http://www.pewresearch.org/fact-tank/2016/06/01/5-facts-about-the-global-somali-diaspora/ )

 

Južný Sudán

Južný Sudán získal nezávislosť v roku 2011 a už v roku 2013 padol do občianskej vojny. Napriek snahám OSN o uzatvorenie a dodržiavanie mierovej zmluvy znepriatelených strán, k zmierlivému riešeniu sporu doposiaľ neprišlo. Boje si vyžiadali okolo 300 tisíc mŕtvych, tisíce obetí vojnových zverstiev a takmer dva milióny utečencov a žiadateľov o azyl. Aj v tomto prípade utečenci hľadajú útočisko predovšetkým v okolitých krajinách, najmä v Ugande, Sudáne, Etiópii, ale aj v Keni a Demokratickej republike Kongo.

(Zdroj:

http://data.unhcr.org/SouthSudan/regional.php#_ga=2.64826728.612965592.1496481153-938837785.1496481153

https://www.worldvision.org/refugees-news-stories/forced-flee-top-5-countries-refugees )

 

Jemen 

Jemen ako jedna z najchudobnejších krajín sveta je od začiatku roka 2015 čoraz väčšmi devastovaná aj neprestávajúcimi bojmi medzi medzinárodne uznanou vládou a hnutím rebelov Houthi. Podľa údajov OSN bolo v dôsledku týchto bojov zabitých takmer 5 tisíc ľudí, viac ako 8 tisíc zranených, 2 milióny presídlených v rámci Jemenu a takmer 200 tisíc utečencov. Navyše dve tretiny civilného obyvateľstva trpí nedostatkom jedla a viac ako polovica nemá prístup k pitnej vode.

(Zdroj:

Utečenci sú zbabelci! Prečo Sýrčania nebojujú doma?!

V roku 2011 začali v Sýrii protesty inšpirované Arabskou jarou zamerané proti vysokej miere nezamestnanosti, rozšírenej korupcie, nedostatku politických slobôd ako aj autoritatívnym zásahom prezidenta Asada, ktorý je na čele krajiny od roku 2000. Vláda Bashara Asada však proti pokojne protestujúcim ľudom použil neprimerané prostriedky pričom zahynulo mnoho demonštrantov. Nakoľko sa utláčanie ľudu stupňovalo, viac a viac ľudí sa pridávalo k opozícií, ktorá požadovala odstúpenie prezidenta. Prezident odstúpiť odmietal a napätie sa stupňovalo až prerástlo do ozbrojeného konfliktu – občianskej vojny.

Občianska vojna však rýchlo prerástla do veľkého ozbrojeného konfliktu a rozšírili sa aj rady bojujúcich strán z dvoch na minimálne štyri veľké tábory plus niekoľko ďalších ozbrojených frakcií a armád iných štátov vrátane Ruska, USA, UK alebo Francúzska. Odhaduje sa že momentálne v Sýrii bojuje približne 18 rôznych armád alebo ozbrojených skupín. [1]

Do dnešného dňa si tento ozbrojený konflikt vyžiadal okolo pol milióna obetí a približne 11 miliónov ľudí muselo opustiť svoje domovy.[2]

Vojna trvá už takmer 6 rokov a každým dňom sa problémy s ňou spojené len prehlbujú a komplikujú. Chaos sa prehĺbil aj potom ako cudzokrajné armády začali s bombardovaním niektorých oblastí. Je takmer nemožné pre slabo ozbrojené bojujúce strany viesť vyrovnanú vojnu proti armádam, ktoré majú neporovnateľne viac prostriedkov na boj. Kvôli všetkým týmto problémom, čím ďalej tým viac ľudí nevidí inú možnosť ako ochrániť seba a svoju rodinu než odchod z domova alebo rovno z krajiny. Mnoho mladých mužov aj keby chcelo bojovať, a dopomôcť k ukončeniu konfliktov, nevie ku ktorej skupine sa pridať, nakoľko ich je už tak veľa a všetky vytvárajú rôzne komplikované spojenectvá. Nejde teda o typický konflikt „dobých proti zlým“, niet sa ku komu pridať. Kvôli zložitosti situácie nemá momentálne žiadna bojujúca strana šancu konflikt ukončiť.

Svetové spoločenstvo zdôrazňuje potrebuje mierových rokovaní, avšak dnes všetko nasvedčuje tomu, že zatiaľ sa nič nemení a vojna každodenne ničí životy tisíckam ďalších ľudí.

[1] https://www.theguardian.com/world/ng-interactive/2016/mar/09/a-visual-guide-to-the-war-in-syria-what-happened-and-where-we-are-now a http://www.bbc.com/news/world-middle-east-35806229

[2] http://www.unhcr.org/syria-emergency.html

Migranti chcú dostávať sociálne dávky v bohatých európskych krajinách.

Nemecko

Utečenci v záchytných zariadeniach v Nemecku dostávajú okrem jedla, oblečenia, zdravotnej starostlivosti a ubytovania zadarmo aj dávku vo výške 143 €/mesiac. V prípade detí to môže byť do 92 € v závislosti od veku dieťaťa. Po úspešnom azylovom procese alebo 15 mesiacoch od začiatku tohto procesu majú nárok na základný príjem vo výške 400 €/mesiac a náhradu nákladov spojených s bývaním. Treba však zdôrazniť, že životné náklady v Nemecku sú o 47 % vyššie a náklady spojené s bývaním až o 55 % vyššie ako na Slovensku.

 

Francúzsko

Systém podpory utečencov vo Francúzsku sa líši podľa toho, či sú ubytovaní v záchytnom zariadení lebo nie. Tí, ktorí nie sú, majú nárok na 11,35 €/deň, t.j. 340,50 €/mesiac. Utečenci ubytovaní v záchytných zariadeniach dostávajú 91 až 718 €/mesiac v závislosti od rodinnej situácie. Nemajú nárok na stravu zadarmo, avšak poskytuje sa im bezplatná zdravotná starostlivosť. Prvých 12 mesiacov nie sú oprávnení pracovať a tak si privyrobiť. Životné náklady vo Francúzsku sú až o 64,5 % vyššie a náklady spojené s bývaním o 49 % vyššie ako na Slovensku.

 

Veľká Británia

Utečencom vo Veľkej Británii je spravidla poskytnuté súkromné ubytovanie, zriedka však v Londýne alebo bohatšom juhovýchode Anglicka. Týždenne dostávajú dávku vo výške približne 50 € na úhradu základných potrieb. Tehotné ženy a deti dostávajú o približne 5 € viac. Zvyčajne im nie je umožnené legálne pracovať, avšak ak im je udelený azyl, majú nárok na rovnaké benefity ako britskí občania. Životné náklady vo Veľkej Británii sú o 54 % vyššie a náklady spojené s bývaním až o takmer 97 % vyššie ako na Slovensku.

 

Švédsko

Žiadatelia o azyl vo Švédsku dostávajú približne 2,60 €/deň, čiže okolo 60 až 225 €/mesiac v závislosti od osobnej situácie, napr. či ide o jednotlivca alebo väčšiu rodinu. V prípadoch, kedy utečenci nie sú ubytovaní v záchytných zariadeniach, ale sú im hradené náklady spojené s ubytovaním, avšak bez stravy, dostávajú v prepočte približne 7,60 €/deň. Životné náklady vo Švédsku sú až o 66 % vyššie a náklady spojené s bývaním o 55,5 % vyššie ako na Slovensku.

 

Rakúsko

V prípade Rakúska môžu byť žiadatelia o azyl ubytovaní v záchytných zariadeniach. Vtedy dostávajú mesačnú dávku od 40 do 50 €. Ak sa rozhodnú stravovať sami, dostávajú k tomu 5 €/deň. Utečenci sa môžu ubytovať aj mimo záchytných zariadení, v takom prípade dostávajú 120 €/mesiac pre jednotlivca  až 240 €/mesiac pre rodinu. Povolenie pracovať dostávajú až v prípade získania azylu. Životné náklady v Rakúsku sú o 59 % vyššie a náklady spojené s bývaním o 55,4 % vyššie ako na Slovensku.

 

Slovensko

Utečenci v záchytných zariadeniach na Slovensku dostávajú dennú dávku vo výške 40 centov, čo je 12 €/mesiac. Táto dávka môže byť zvýšená na 1,20 €/deň, t.j. 36 €/mesiac tým, že si žiadateľ o azyl privyrobí vykonávaním prospešných prác v tábore. V týchto zariadeniach majú ubytovanie, jedlo, základné hygienické potreby a zdravotnú starostlivosť zadarmo. Po úspešnom azylovom procese vypláca štát jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku životného minima, čo je 297 €. Pri vybavovaní dokladov sa za azylanta preplácajú správne poplatky a v rámci začleňovania do spoločnosti je umožnené preplatiť aj rekvalifikačný kurz.

Zdroj:

Američania zmanipulovali utečeneckú krízu, tlačiac migrantov do EÚ!

Najťažšie sa dokazuje, ak máte preukázať,  že sa niečo nestalo. Reagovať na takto divoké konšpirácie sa totiž nedá dátami – ako vyčíslime a či nameriame to, čo sa nedeje?

V takýchto prípadoch si treba klásť kritické otázky : Ako by sa dalo technicky docieliť, aby milión ľudí dorazilo v roku 2015 na brehy Európy? Mohlo by sa to diať bez toho, aby si to samotní utečenci všimli a boli schopní to potvrdiť? Čo presne by z toho USA mali mať a kto má byť protistranou takéhoto „obchodu“? Čo presne mal byť cieľ tejto operácie a na základe čoho vieme posúdiť, či bol alebo nebol splnený?

Pravda je v skutočnosti oveľa jednoduchšia, než hľadanie odpovedí na uvedené otázky. Spomedzi utečencov je drtivá väčšina občanov tých štátov, ktoré skutočne sužuje vojnový konflikt, diktátorský režim či náboženský extrémizmus (pozri TU)[1]. Sú to buď krajiny, kde prebieha vojna, alebo sú rozvrátené predošlým vojnovým konfliktom. Nikto ich nemusel nikam posielať, pretože pud sebazáchovy je v takýchto prípadoch najpriamejší veliteľ.

To, že sa práve v roku 2015 prevalila migračná kríza na brehoch Európy súvisí skôr s tým, ako sa vyvíjala vojna v domovskej krajine a zhoršovali podmienky v utečeneckých táboroch v susedných štátoch. Vysoký komisár UNHCR vysvetľuje 7 dôvod, ktoré spustili „tsunami“ vlnu do Európy.   „Utečenci čelia hrozným životným podmienkam a obmedzenia v právnym režimom pre utečencov v krajinách, kde žijú. Keď ľudia nemajú prístrešie a žijú zo 45 centov na deň,  samozrejme, že sa chcú presunúť ďalej”. [2]

Po 5 rokoch konfliktu v Sýrii už takmer nikto neverí, že vojna skončí a že môže nastať obrat v prospech stabilizácie regiónu. Dramaticky sa zhoršili životné podmienky a chudoba v krajinách, kde utečenci dovtedy hľadali útočisko.

  • Napríklad v Libanone šli hore ceny, v dôsledku čoho neboli utečenci schopní vykryť svoje základné potreby a nájom.
  • Okrem toho sa tiež v týchto krajinách obmedzil ich prístup na pracovný trh, takže si nemohli zarobiť na prežitie. Úspory, s ktorými sa presunuli za hranice, sa už dávno minuli a tak ostávali stovky tisíc ľudí doslova na dlažbe, bez možnosti získať prístup k základným potrebám. V snahe o zabezpečenie týchto potrieb sa neraz dostávali do pasce – pracovali na čierno, riskujúc návrat do utečeneckého tábora, alebo nastupovali do prác bez základnej právnej ochrany.
  • Obmedzil sa aj ich prístup k azylovému procesu
  • znižili sa možnosti vzdelávania ich detí
  • znížila sa humanitárna pomoc zo strany OSN, ktorej už nestačili zdroje na krytie. Ostávali tak s 50 centami na deň. [3]

V neposlednom rade, pokiaľ ide o USA, mali svoje vlastné problémy s migráciou. V správe UNHCR sa uvádza „..V priebehu roku 2015 ďalšia krízy sa rozvinula aj v strednej Amerike, ktorá má vplyv ma blízke oblasti a Severnú Ameriku. Zvyšujúce sa násilie v Salvádore, Guatemale a Hondurase donútili tisícky žien, mužov a detí opustiť svoje domovy, smerujúc predovšetkým do Mexika a Spojených štátov. Počet utečencov a žiadateľov o azyl z týchto troch krajín z 20,900 ľudí (v roku 2012) na 109,800 osôb v roku 2015. Za 3 roky ide o päťnásobný nárast.“[4]

 

[1] Prelink na text „Na čo sa sem trepú?“

[2] http://www.unhcr.org/news/latest/2015/9/560558b06/loss-hope-deepening-poverty-driving-syrians-seek-refuge-europe.html

[3] http://www.unhcr.org/news/latest/2015/9/560558b06/loss-hope-deepening-poverty-driving-syrians-seek-refuge-europe.html

[4] UNHCR: Global trends forced displacement people, 2015

 

Znásilnenia, kriminalita, no go zones – stačí sa pozrieť do Švédska!

V súvislosti s migračnou krízou sa v poslednom čase často spomína Švédsko ako príklad narastania kriminality zapríčineného zvýšeným počtom prijatých utečencov. V nasledovnej časti sa budeme venovať kriminalite vo Švédsku, no-go zónam a zvýšenému počtu nárastu trestných činov spojených s obťažovaním a sexuálnym násilím.

Švédsko je krajinou s dlhoročnou tradíciou otvorenej politiky v oblasti migrácie a  po vypuknutí poslednej krízy zaznamenalo rekordný počet žiadateľov o azyl.[1]

Pre lepší prehľad nám poslúži nasledovný graf zobrazujúci celkový počet migrantov prichádzajúcich do Švédska od roku 1960 až po rok 2016: [2]

Na základe tohto zvyšujúceho sa trendu by mal byť podľa šíriteľov dezinformácií vo Švédsku v posledných rokoch badateľný výrazný nárast kriminality – špeciálne po pridkom náraste po roku 2011 keď začala občianska vojna v Sýrii. V nasledovnej časti si ukážeme skutočný prehľad vývoja kriminality v rôznych oblastiach, na základe ktorého sa pokúsime vyvrátiť najčastejšie mýty o prepojení migrácie a kriminality.

Švédska rada pre predchádzanie trestnej činnosti zverejňuje pravidelné reporty o vývoji ročného počtu trestných činov. Jej posledný minuloročný report okrem iného porovnáva počet obetí trestných činov voči osobám a majetkovej trestnej činnosti voči domácnostiam.

Pre činy kde bol obeťou jednotlivec úrad ponúka nasledovné dáta za posledné roky, pričom graf zobrazujú aká časť populácie bola obeťou týchto trestných činov :

 

V grafe môžeme vidieť vývoj toho, koľko percent obyvateľov sa stalo obeťou niektorých vymenovaných trestných činov. Pri porovnaní údajov pre rok 2005 a 2015 platí že celkovo sa stalo nižšie percento obyvateľov obeťou v prípade krádeže a napadnutia. Najvýraznejšie zvýšený je počet sexuálnych trestných činov, ktoré však úrad vysvetľuje ich širokou a prísnou definíciou. Celkový počet nahlásených znásilnení však stále klesá.[3] Pri pohľade na graf nemôžeme teda vo všeobecnosti hovoriť o výraznom náraste spôsobeným poslednou migračnou vlnou, keďže z dlhodobého hľadiska nejde o žiaden výrazný nárast kriminality a jej zvýšenie resp. zníženie v posledných dvoch rokoch nepredstavuje výchylky ktoré by neboli typické aj pre predchádzajúce roky.

Podobné trendy možno badať aj pri podiele domácností, ktoré sa stali terčom majetkovej trestnej činnosti:

 

Správy BRA poskytujú aj nasledovné údaje o vývoji celkového počtu trestných činov voči životu a zdraviu občanov:[4]

Čo sa týka počtu vrážd na 10000 obyvateľov, tak pre Švédsko to je 1,1. V hlavnom meste – Štokholme 1,3 a v problematickom Malmo 3,4. Tento rozdiel by mohol evokovať, že je to spôsobené primárne zložením mesta – vo veľkej časti migranti, ktorí sú síce podľa Úradu vlády náchylnejší na páchanie trestnej činnosti oproti domácemu obyvateľstvu, avšak Štockholmská univerzita priniesla výskum, v ktorého záveroch konštatovala, že táto zvýšená náchylnosť je spojená s často zlým ekonomickým a spoločenským postavením uzavretých komunít.[5]

Na základe vyššie uvedených skutočností môžeme konštatovať, že akékoľvek tvrdenia o radikálne zvýšenom náraste kriminality po vypuknutí poslednej utečeneckej krízy vo Švédsku, ktoré je prezentované ako prototyp úpadku po nezvládnutí príchodu migrantov, sú prinajmenšom zavádzajúce. Je síce pravdou, že v mestách ako Malmo, došlo k nárastu kriminality, ten je však podľa vedcov so Stockholmskej univerzity  dôsledkom prehĺbenia vyššie spomínaných rozdielov.

Jedným z argumentov týchto šíriteľov lží a poloprávd je vytvorenie takzvaných no-go zones, o ktorých sa hovorí ako o miestach, kde nechodí ani polícia a záchranné zložky.  Je pravdou, že vo Švédsku je oficiálne niekoľko desiatok zón, o ktorých vláda informuje tak, ž je tam obmedzený prístup vyššie spomínaných zložiek, avšak akékoľvek nechodenie tam môžeme úplne odmietnuť. Pravda je taká, že síce v týchto no go zonách je problematické vykonávanie niektorých činností polície pre prostredie v ktorom sa pohybujú – chudobné štvrte, členovia gangov a podobne – avšak určite neplatí, že tam polícia nejazdí. Skôr sú tam vyššie časy dojazdov záchranných zložiek a polície, nakoľko obyvatelia nie sú vždy ochotní spolupracovať s týmito jednotkami pri identifikácii páchateľov a podobne [6].

 

[1] Pre viac informácií v angličtine o vývoji politík, počtu žiadateľov o azyl a opis jednotlivých migračných vĺn pozri https://sweden.se/migration/#2015

[2] Švédsky štatistický úrad: http://www.scb.se/en/finding-statistics/statistics-by-subject-area/population/population-projections/population-projections/pong/tables-and-graphs/the-future-population-of-sweden-20162060/immigration-and-emigration-and-forecast/

[3] https://www.bra.se/bra-in-english/home/crime-and-statistics/rape-and-sex-offences.html

[4] http://www.aftonbladet.se/nyheter/a/WP0KG/the-crime-situation-in-sweden-compared-to-the-us-in-4-charts

[5] http://www.government.se/articles/2017/02/facts-about-migration-and-crime-in-sweden/

[6] http://www.government.se/articles/2017/02/facts-about-migration-and-crime-in-sweden/