Keď napadne biely cigána, hneď je rasista. Ale keď napadnú cigáni bielych, nik ich z rasizmu neobviní!

Kľúčovým dôvodom, prečo vzniká tento druh mýtu, je nedostatočné povedomie o tom, čo je a nie podstatou rasovomotivovanej kriminality. Rasovomotivovaná kriminalita je taká kriminalita, ktorá je spáchaná výlučne z dôvody rasovej nenávisti. Je pri tom absolútne nepodstatné, akej rasy či etnicity sú jeho páchatelia a obete: rasovomotivovaný skutok totiž môže spáchať príslušník väčšiny voči menšine, alebo aj naopak. Dokonca je možný aj taký rasovomotivovaný skutok, pri ktorom je obeť aj páchateľ z tej istej rasovej, národnostnej či etnickej skupiny.

Aby sme mohli vysloviť, že skutok je rasovomotivovaný, musí sa preukázať splnenie podmienky v Trestnom zákone: :

Páchateľ ho spáchal preto, aby tým vyjadril svoj nenávistný postoj voči etnickej, rasovej, národnostnej či náboženskej skupine, ktorej je obeť členom alebo sa domnieva, že je obeť jej členom

Zjednodušene ide teda o taký trestný čin, ktorým páchateľ zväčša vyjadruje svoj ideologický (nepriateľský a neznášanlivý) postoj voči celej skupine. Je to trestný čin s „posolstvom“ pre celú skupinu, ktorej je obeť príslušníkom. Páchateľ si svoju obeť nevyberá podľa „osobného kľúča“, ale práve podľa kľúča etnického, národnostného či rasového. Chce obeť poškodiť (či už verbálne alebo fyzicky) práve preto, že je príslušníkom danej skupiny.

V praxi sa často argumentuje tým, prečo Rómov nikto nestíha za rasizmus, keď násilne prepadnú nerómsku obeť alebo sa zmocnia cudzieho majetku. Pochopiteľne, takéto konanie nie je ospravedlniteľné, a páchateľovi zaň prináleží trest v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona. Je tu však zjavný rozdiel v motíve páchateľa, a práve ten odlišuje tento typ kriminality od rasovomotivovanej kriminality. V tomto prípade sa bude jednať s najväčšou pravdepodobnosťou o majetkový, nie rasový motív  páchateľa. Úmyslom jeho konania je majetkovo sa obohatiť, bez ambície vyjadriť svojim konaním svoj ideologický postoj voči celému slovenskému národu. Obeť si v zásade vyberá podľa toho, že u nej predpokladá majetkové hodnoty, a nie podľa toho, akej je národnosti.

Samozrejme, toto nevylučuje možnosť, že aj Rómovia môžu byť páchateľmi rasovomotivovanej kriminality. Je to však štatisticky skôr výnimočný, než obvyklý jav.

Autorka: Irena Bihariová

Rozohrievacia hra o rôznorodosti

Hra je krátkou rozohrievacou hrou, ktorá sa hodí ako úvod k problematike “menšina – väčšina”.

Cieľ: 

  • hra pomáha žiakom uvedomiť si, že aj na pohľad homogénna skupina je v skutočnosti veľmi rôznorodá
  • približuje im postavenie menšiny vo väčšinovom kolektíve z osobnejšej perspektívy, vďaka čomu pre nich prestáva byť vzdialenou témou, ktorá sa ich netýka

Budete potrebovať: 

  • flipchart s fixkou alebo tabuľu s kriedou

Postup:

  • na flipchart či tabuľku zakreslite stĺpce s týmito kategóriami: kresťaň + Žid + homosexuál – cudzinec – Róm –  zdravotne postihnutý
  • budete žiakom klásť otázky, koľkí z nich majú vo svojom okolí niekoho, kto patrí do jedného zo stĺpcov. Vysvetlite im, že môže ísť o rodinu, známych, kamarátov, bývalé lásky, susedov
  • Otázky klaďte po rade (“Koľkí z vás máte vo svojom okolí kresťana?), pričom ich úlohou je vždy zdvihnúť ruku, ak sa ich to týka
  • pri každej otázke spočítajte dvihnuté ruky a zapíšte počet do predmetného stĺpca

Vysvetlenie:

  • aj na pohľad homogénna skupina je v skutočnosti rôznorodá – pri prvom pohľade vyzerajú všetci v triede takmer rovnako: sú rovnako starí, väčšina je zrejme z tej istej etnickej skupiny, sú občania Slovenska, bez zdravotných znevýhodnení. Ak sa však bližšie zameriame na naše vzťahy, minulosť, predkov, širšiu rodinu, kolektív, v akom sa pohybujeme, zistíme, že v skutočnosti je každý z nás nejakým spôsobom spojený s menšinami. Resp. je súčasťou rôznorodých skupín, ktoré ovplyvňujú a formujú našu identitu.
  • vysvetlite, že každý sa môže ocitnúť v pozícii menšiny, aj keď by bol s ohľadom na iné kritéria príslušníkom väčšiny. Preto je dôležité, aby práva menšín neboli úplne prevalcované vôľou väčšiny, ale boli ich oprávnené záujmy chránené.

Rozohrievacia hra k téme ľudských práv

Cieľ: 

  • ide o zábavnú “rozohrievačku”, v ktorej sa študenti snažia uchopiť praktický význam ľudských práv
  • študenti sa snažia vystihnúť pointu daného práva či slobody a znázorniť jej praktické prejavy

Na hru budete potrebovať lepiace papieriky alebo klasický papier s lepiacou páskou.

Postup:

  • Rozdajte prázdny lepiaci papierik každému žiakovi a požiadajte ho, aby na neho napísal ľudské právo, ktoré si najviac ctí. (môžte vylúčiť právo na život, keďže zrejme by sa opakovalo u väčšiny študentov).
  • následne ich požiadajte, aby si spolužiaci v lavici navzájom nalepili nálepku na čelo.  (Nemali by pri tom vidieť jej obsah). Možno ho napísať na klasický papier a prilepiť lepiacou páskou na chrbát.
  • Keď majú všetci nálepku na čele (alebo na chrbte), trieda sa môže začať voľne pohybovať po miestnosti a zisťovať, čo má na čele. Každý žiak to robí tak, že inému (náhodne vybranému) spolužiakovi pantonimicky znázorňuje, čo dané právo či sloboda znamená. Nesmie mu však verbálne prezradiť znenie nálepky (môže pri tom využívať zvuky, prípadne mu zakresliť symboly).
  • Cieľom je, aby žiaci zistili, čo im spolužiak napísal do lístočka, ktorý majú na čele, resp. na chrbte. Ten, kto uhádol, si ho môže odlepiť a sadnúť.

 

 

Príbehy miesto faktov

Niekedy v diskusiách o Rómoch fakty nezafungujú. Sú skupiny ľudí, ktorí štatistikám, dátam a výskumom neveria, a skôr ich presvedčíte autentickými príbehmi. Tu sú niektoré z nich.

V našej skúsenosti sa osvedčilo, že ak sme takýto  skutočný pozitívny príbeh zdieľali na našom fanpage, posmelil  ďalších diskutérov k tomu, aby aj oni prispeli svojou pozitívnou skúsenosťou. Pre diskusie o Rómoch sa tak aspoň na chvíľu dostavil málo častý jav: prevládali v nej pozitívne postoje. Aj ľudia, ktorí si ju mohli čítať a nezapojili sa, mali šancu zoznámiť sa s málo zviditeľnovanými  príbehmi, v ktorých Rómovia vystupujú v úlohe pomocníkov, kamáratov či dokonca záchrancov.

 

zdroj: sme.sk

 

Hoax: Vo Švajčiarsku sa s Rómami nepaprú!

Na českých aj slovenských serveroch kolovala správa o tom, ako Švajčiarsko odvážne zatočilo s Rómami. V – „skutočnej výpovedi skutočného človeka, ktorý pozná tamojšie pomery“, sa popisuje, ako sa vo Švajčiarsku nebáli obmedziť Rómom akúkoľvek základnú sociálnu pomoc, prísne trestajú ich disciplinárne prehrešky na pracovisku a dokážu voči nim uplatňovať špeciálnu politiku bez strachu z obvinenia rasizmu. Tento hoax sa natoľko ujal, že týmito nepravdivými informáciami býva častokrát v online diskusiách argumentovaná efektívnosť „politiky biča na Rómov“. Švajčiarsko sa tak dávalo za príklad krajiny, kde sa s Rómami nepaprú.

HOAX: 

PRAVDA:

Túto informáciu overoval napr. poslanec Beblavý prostredníctvom zastupiteľstva Švajčiarskej konfederácie. Odpoveď, ktorú obdržal od Federálneho migračného úradu jednoznačne vylučuje pravdivosť správy. Okrem iného sa v odpovedi konštatuje, že Švajčiarsko nemá žiadnu osobitnú politiku voči Rómom. Zároveň v ňom úrad vyslovuje svoj zámer čo najviac pomáhať cudzincom v integrácii.

Preklad celej odpovede je dostupný tu:  http://www.beblavy.sk/wp-content/uploads/Odpoved-z-velvyslanectva-SVK2.pdf

Hoax: Rómovia nemusia platiť za lieky!

Hoax o tom, ako Rómovia nemusia v lekárni platiť za lieky, bol v obehu viackrát. Najprv žal internetový úspech v roku 2011, potom sa zrecykloval v roku 2017. .

HOAX: 

 

PRAVDA

Aj v roku 2011 aj v roku 2017 túto správu Ústredie práce dementovalo. „Nedávame žiadne potvrdenia na to, aby mal niekto, kto je v hmotnej núdzi, zľavy v lekárni,“ vysvetlila hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová pre portál aktuality.sk (https://www.aktuality.sk/clanok/410040/neverte-hoaxu-zo-socialnych-sieti-romovia-lieky-nedostavaju-zadarmo/)

 

 

Vraj chúdiatka! Si z dávok žijú ako prasce v žite!

Nasledovná grafika bola vyrobená na základe výsledkov výskumu realizovaného Rozvojovým programom OSN (UNDP)  a Svetovou bankou. Terénny výskum bol realizovaný s rovnomerným zastúpením rómskej a nerómskej populácie, pričom porovnával vždy len situáciu skupín žijúcich v tej istej lokalite.  Grafika odpovedá na otázku, koľko percent z radov Rómov (ľavý kruh) a koľko percent z radov majority žijúcej v tom istom okolí si môže dovoliť [3]

  1. Raz za rok týždňovú dovolenku mimo domu
  2. Nákup sezónneho oblečenia
  3. Jesť mäso alebo rybu každý druhý deň v týždni

Zdroj: Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010 vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN, Bratislava 2012  

Účelom nie je vyvolať vzájomné obviňovanie, ktorá zo skupín má viac, alebo si zaslúži viac. Účelom je poukázať na to,  že v skutočnosti je sociálna situácia v marginalizovaných rómskych komunitách hlboko a ďaleko za štandardom, aký si dokážu zabezpečiť ostatné domácnosti v danej lokalite. Preto nie je na mieste tvrdenie,  že práve týmto skupinám je čo závidieť a že práve oni si na úkor nás všetkých môžu dopriať viac, než iný bežný pracujúci človek.

Utopickí extrémisti a revolučné online komunity

UTOPICKÍ EXTRÉMISTI A REVOLUČNÉ ONLINE KOMUNITY

Autorka: Irena Bihariová

Popri konšpiračných weboch a „alternatívnych spravodajských portáloch“ sa posledné roky darí aj  protisystémovým platformám aktívnym najmä na sociálnych sieťach. Tie síce dokážu radikalizovať verejnosť a spoločenské postoje, no napriek tomu by sme ich len ťažko napasovali do typických poučiek o pravicových extrémistoch. Interaktivita typická pre sociálne siete im však poskytuje širšie možnosti pre mobilizáciu verejnosti a podstatne výraznejší vplyv na verejnú mienku.

Ich ideové postoje a tematické zdroje sa z veľkej časti prelínajú s tým, čo nachádzame v konšpiračných a alternatívnych web stránkach (Pozri viac v článku “Konšpiračné weby a alternatívne spravodajstvo“ v tejto web sekcii) .

V zásade možno povedať, že v mnohých online komunitách sa objavujú viac alebo menej tie isté osoby, ktoré sú v jednej skupine aktívnymi prispievateľmi, v inej skupine administrátorom fan page, v tretej skupine zriaďovateľom spoločného eventu apod. Tí najvýraznejší sa vnímajú ako nositelia a vykonávatelia vôle ľudu, pričom minimálne z času na čas mobilizujú verejnosť k verejným protestom, k zdieľaniu svojich grafík či k spolupráci na tvorbe zoznamov svojich „nepriateľov“.  

Zoznam na fanpage Slovenské hnutie obrody 

 O ČO IM IDE

K ich štandardnému repertoáru politických a občianskych požiadaviek patrí vždy aspoň niečo z tohto zoznamu:

  • Priama demokracia, zníženie, prípadne zrušenie kvóra na referendum (a s tým spojené rôzne stupňované požiadavky – napr. výsledky referenda majú mať automaticky silu zákona, priama občianska participácia na tvorbe zákonov a ústavy apod )
  • Vystúpenie z EÚ a NATO
  • Obnovenie hospodárskej sebestačnosti Slovenska
  • Zavedenie imperatívneho mandátu pre poslancov
  • Tvrdá antimigračná a protirómska politika štátu, odmietanie zrovnoprávnenia LGBTI osôb
  • Priama účasť v diskusných reláciách s politikmi vo verejnoprávnych médiách
  • Zrušenie alebo obmedzenie mimovládneho sektoru
  • Obmedzenie vplyvu štandardných médií

Typickými aktivitami je výroba hoaxov,  fotomontáži, trollovanie či stalking svojich „nepriateľov“ Niektoré postavy z daných komunít otvorene povolávajú k násiliu na daných osobách alebo k ich fyzickej likvidácii.

AKÉ HROZBY A RIZIKÁ PRINÁŠAJÚ

O nebezpečnosti a následkoch pôsobenia takýchto komunít platí to isté, čo sme uviedli v článku o konšpiračných weboch (nájdeš ho tu v sekcii).

Jednou z najaktívneších online komunít tohto druhu je združená okolo Fanpage “Prečo amerikanofilom hrabe”

Kriminalizácia daných komunít nie je v tomto prípade vždy na mieste. Ich požiadavky totiž zrkadlia značnú a ľudsky pochopiteľnú skepsu zo súčasného fungovania štátu, politických strán, z možnej zmeny ich sociálno-ekonomickej úrovne a z vidiny sebauplatnenia. Na vlnách frustrácie sa potom vždy zvezú tí najaktívnejší „revolucionári“, ktorí vnímajú situáciu ako priestor pre „vedenie más“ a seba ako najpovolanejšieho mesiáša.

Aj keď niektoré ich požiadavky môžu stáť za diskusiu ( polemika o nich ešte z nikoho nerobí „konšpirátora“ či extrémistu), treba otvorene povedať, že mnohé tieto očakávania sú len odrazom veľmi laického a zjednodušeného vnímania štátu, právneho systému, medzinárodných vzťahov a ekonomiky. Predovšetkým nereflektujú zložitosť následkov, ktoré by ich realizácia privodila, a to najmä pre bežnú populáciu.  „Utopickí extrémisti“ nerátajú ani s tým, že mnohé z ich predstáv nie sú realizovateľné bez toho, aby uvrhli krajinu do anarchie a chaosu, vystaviac ľud zlovôli samozvaných skupín. Neponúkajú fundované odpovede a realizovateľné návody na to, čo by Slovensko robilo, keby sa vrátili desaťtisíce našich občanov pracujúcich v EÚ po vystúpení z únie, na akých odvetviach by sme budovali hospodársku sebestačnosť (komu by sme exportovali naše produkty a ktoré?). Neporátali sa s rizikom manipulácie ľudu zo strany politikov, ktorí by sa prostredníctvom imperatívneho mandátu zbavovali pre nich nepohodlných politických súperov. Neuvedomujú si krátkozrakosť nimi ponúkaných „riešení“, právnu a technickú nerealizovateľnosť nápadov s odsúvaním či vysťahovávaním menšín apod.

ČO POMÁHA ONLINE REBELOM

Čiastočne týmto „revolučným požiadavkám“ pomohol aj samotný internet a participatívne web stránky – tým, že umožnil, aby sa dovtedy krčmové šomranie stalo zjednodujúcim hlasom širokých más. Vďaka interakcii v sociálnych sieťach sa skreovali komunity rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí nadobudli pocit, že ak už majú právo hovoriť, majú právo byť aj na slovo vypočutí – resp., že ich akokoľvek laicky formulované požiadavky si musí štát osvojiť.

Internet zohral rolu aj v tom, že zaplavil ľudí nepreberným množstvom informácii, ktoré sa čo do hodnovernosti ocitli v jednom koši – názor blogera na vojnu v Sýrii má zrazu takú istú hodnotu, ba dokonca ešte väčšiu, ako seriózna štúdia či reportáž (čítanosť, miera stotožnenia sa so závermi, dopad na formovanie verejnej mienky apod.) Čím je text na internete jednoduchší, kratší, argumentačne povrchný a tematiku zjednodušujúci, tým viac sa mu v online svete darí. Proti jednoduchým pravdám, emočne nabitým sloganom či proti strhujúcim rečiam, ako je „pravda“  umlčiavaná a vedia o nej len vyvolení, nemajú  šancu obstáť obsiahle štúdie, vedecky formulované argumenty, archívne dokumenty  apod. K užívateľovi sa teda oveľa ľahšie dostanú dezinformácie než informácie. Tie v ňom následne podporujú potrebu vzoprieť sa „nehoráznym zradám“, „vyžieraniu sociálneho systému Rómami“, „zamoreniu Európy hordami zdivočelých Moslimov“, „bruselským homo lobby, ktoré odoberajú deti rodinám“ apod.  Kritici týchto online komunít sa stávajú terčom ich verbálnych útokov a zaraďujú sa na zoznam „nepriateľov národa“.

Fanpage Paranoik

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdroj: www.facebook.com

 

 

 

 

Konšpiračné weby a alternatívne spravodajstvo

KONŠPIRAČNÉ WEBY A ALTERNATÍVNE SPRAVODAJSTVO

 

Autorka: Irena Bihariová

Konšpiračné weby a web stránky s alternatívnym spravodajstvom vznikali spolu s tým, ako sa internet stával čoraz viac prístupným nástrojom pre slovenské domácnosti. Kým v rokoch 2000 – 2005 boli dielom vykričaných extrémistov, s dostupnosťou internetových sociálnych sietí našiel tento typ obsahu obľubu aj u takých skupín a jednotlivcov, ktoré nie sú „typickou súčasťou“ extrémistickej scény.

V tomto smere treba povedať, že proces rozmachu alternatívne spravodajských webov prebiehal paralelne na viacerých úrovniach  –  na jednej strane si tento spôsob oslovovania verejnosti oslovili aj samotné pravicovo extrémistické subjekty. Nahradili ním svoje pôvodné web stránky koncipované ako prvoplánové neonacistické info banky. S tým, ako sa postupne menila pravicovo extrémistická scéna (noví aktéri, odklon od povahy „subkultúrnych hnutí“ po subjekty občianskej spoločnosti a politicky organizované subjekty, nový imidž, témy aj cieľové skupiny), menila sa samozrejme aj ich online komunikácia.  Práve to vytvorilo priestor pre vznik vlastných „spravodajských“ portálov.

Popri nich však vznikali mnohé konšpiračné média, ktoré nezrodila extrémistická scéna. Ich popularita rastie aj vďaka tomu, že sa vydávajú za poslov „jedinej pravdy“, ktorí odhaľujú sprisahania a ktorí majú odvahu hovoriť nahlas o „zamlčiavaných pravdách“. Paradoxom slovenských pomerov je fakt, že vykrádajú agendu, ktorá štandardne v Európe patrí do ľavicovo liberálneho spektra, pričom v ich réžii ju devastujú nacionalizmom a krčmovým populizmom.

Ide tu teda skôr o akési tematické prelínanie – jednak samotná pravicovo extrémistická scéna preberá čoraz širšie spektrum spoločenských tém do svojho repertoáru (zelené témy, očkovanie,  voľný trh, EÚ) a jednak online komunity, ktoré sa venujú svojim parciálnym témam, akceptujú časť pohľadov extrémnej pravice. Vznikajú tak popri weboch extrémnej pravice aj také, ktoré sú hybridom a nebolo by korektné označiť ich en bloc za vyslovene extrémistické projekty.

SÚ VÔBEC NEBEZPEČNÉ? A V ČOM?

Web stránka na prvý pohľad pôsobí ako informačný kanál ponúkajúci kritické pohľady na spoločenské a politické dianie. Sekcie a články v nich sú postavené na vzdore proti politickému systému, proti kapitalizmu, chudobe, farmaceutickému priemyslu apod. Samozrejme, mnohé z nastoľovaných tém sú absolútne legitímne a samé o sebe nerobia zo žiadneho webortálu extrémistickú baštu. V ich podaní sa  však tieto témy nastoľujú so značnou dávkou neodbornosti, tendenčnosti a manipulatívnosti. Ich snaha o kritiku spoločenských pomerov stojí na laických a populistických zjednodušeniach reality a najmä na  ničím nepodložených zisteniach.  Účelovo si spájajú informácie z rôznych pofidérnych zdrojov, tak, aby tým preukázali pravdivosť svojich teórií a “odhalení”. Obvykle argumentujú tým, že tieto poznatky nemôžu byť dokázané štandardnými vedeckými postupmi, pretože je tú akási mocná entita, ktorá ich naschvál zamlčiava a bráni ich odhaleniu. Oni však záhadným spôsobom tejto entite unikli a prinášajú nám prelomové informácie, ktoré majú všetkým ostatným otvoriť oči. Na akúkoľvek kritiku reagujú obvinením, že oponent je zaplatený zahraničím.

  1. Vytváranie a kategorizácia vinníkov

Čo je nebezpečné (a zároveň typické) pri tomto druhu webstránok, je snaha podsúvať vinníkov za sociálne, politické a ekonomické problémy krajiny vždy z radov etnických, sexuálnych, náboženských menšín.  Keby sme obsah „analýz“ a článkov bližšie preskúmali, zistili by sme, že nimi definovaný nepriateľ nie je kriminálnik ako taký, ale len selektívne vybratý  z radov konkrétnej rasovej či etnickej skupiny. Rovnako, keď vo svojich článkoch píšu o ohrození tradičnej rodiny, nespomínajú alkoholizmus či hracie automaty, ale skupinu osôb definovaných svojou sexuálnou orientáciou. Čiže hoci svojho nepriateľa naoko označujú sociálnymi nálepkami (kriminálnik, parazit, rozvracač hodnôt, terorista..), v skutočnosti sa v tejto kategórii vždy nachádzajú len osoby z konkrétnej etnickej, náboženskej či sexuálnej skupiny. Nenávistný obsah nie je servírovaný prvoplánovo, autori ho podsúvajú skôr „medzi riadkami“, zaobalene do podoby  pseudointelektuálnych článkov.

  1. Degradovanie verejnej diskusie

Márne by sme v týchto textoch hľadali kvalifikovanú vedeckú či akademickú úroveň:  texty sú koncipované tendenčne a závery v nich uvádzané nevychádzajú zo žiadnych serióznych vedeckých výskumov. Neodbornosť textov, ktoré sa vydávajú za „potvrdené pravdy“ výrazne ovplyvňuje verejnú diskusiu k inak relevantným témam (migrácia, chudoba, korupcia apod).

Internet totiž poskytol priestor pre vznik „ringu všetkých názorov a informácií“, v ktorom sa bije o priazeň užívateľa na jednej strane vysoko odborný, fundovaný (a tým pádom aj zložitý, obsiahly a jazykovo menej atraktívny) text s jednoduchým článkom, infografikou či blogom, ktoré jednoduchými sloganmi odpovedajú na zložité problémy. Je zrejmé, ktoré z týchto informácii majú väčšiu šancu preniknúť k širokým skupinám verejnosti. Spolu so stratou dôvery v tradičné vedecké a spoločenské autority sa faktické, verifikovateľné a metodologicky korektne získané dáta odsúvajú na druhú koľaj.  V takejto atmosfére len sotva možno očakávať, že verejná diskusia posúva spoločnosť a pomáha riešiť pálčivé témy. Komplikované otázky (reformovanie Európskej únie, riešenie migrácie, kríza parlamentnej demokracie, sociálne nerovnosti, integrácia Rómov apod) nachádzajú odpovede v trojriadkových info grafikách, populistických revolučných heslách a v článkoch s demagogickou povrchnou argumentáciou.

  1. Živenie strachu a pocitu ohrozenia

Typickou komunikačnou stratégiou, ktorú dodržiavajú všetky konšpiračných weby, je presviedčanie verejnosti o hrozbách, krivdách a nebezpečenstvách, ktorým musíme čeliť. Samozrejme, netýka sa to len veľkých medzinárodných sprisahaní, ktoré tieto weby odhalili, a ktoré majú poukázať na skorumpovanosť súčasných elít (od novinárov, cez politikov, občianskych aktivistov až po medzinárodne inštitúcie). Dezinformáciami nešetria ani v pri vykresľovaní menšín – ich hoaxy nám opakovane pripomínajú, že Rómovia sú najväčším spotrebiteľom sociálneho blahobytu, že LGBTI ľudia v spojení s bruselskou homolobby odoberajú rodinám deti, že na hraniciach sa tlačia prešpekulovaní ekonomickí migranti, organizovaní zo strany USA. Takéto informácie majú kalamitný dopad na verejnú mienku a formovanie postojov k menšinám.

Vysielanie Slovenského vysielača

 

 

 

 

 

 

Zdroj: www.youtube.com

  1. Radikalizácia a destabilizovanie spoločnosti

V kontexte spomenutých bodov ich vplyv môže ústiť až k destabilizačným procesom v krajine. Verejnosť je zaplavovaná informáciami, ktoré v nej utvrdzujú pocit zrady zo strany vlastného štátu či odcudzených elít.  Konšpiračno – revolučné platformy produkujú víziu, v ktorej je Európa vymierajúcim, ohrozeným a kultúrne valcovaným kontinentom, ktorý ak sa rýchlo nespamätá, zničí životy niekoľkým generáciám. Podkopávajú dôveru v elementárne poznatky, ktorých pravdivosť potvrdili dlhoročné výskumy, najmä v oblasti medicíny.  Podsúvajú verejnosti obraz najnemorálnejšej doby, akú žijeme, v ktorej sú systematicky ničené rodiny a kresťanské hodnoty. Spolu s objektívne neľahkými sociálnymi a ekonomickými podmienkami u časti spoločnosti vzniká živná pôda pre radikalizáciu. Spoločnosti je podsúvaná vízia, že jedinou cestou ako zastaviť valiace sa hrôzy, je zvrhnúť demokraciu.

 Zdroj: nwoo.org

 

AKO ICH SPOZNAŤ

Konšpiračné a „alternatívno spravodajské“ weby vo svojej agende pospájali akúsi ideologickú „všehozmesku“. Ich kategorizácia by preto bola len ťažko možná bez toho, aby vykazovala nepresnosti a ignorovala mnohé obsahové aj personálne prieniky.

Oveľa ľahšie sa darí vymedziť ich spoločné znaky (čo neznamená, že každý z nich nutne napĺňa všetky znaky).

  • Prinášajú informácie z domácich a zahraničných webov, ktoré majú potvrdiť a odhaliť zločinnosť systému, zamlčiavané pravdy o finančných prepojeniach a ovládaní sveta rôznymi sprisahaneckými entitami (židobankstri, nadnárodné korporácie, mocipáni, sorošovci, rotshildovci, sionisti, zapredanci, establishment apod)
  • V zásade takmer nikdy nie je jasné, na základe akých kritérií boli dané entity definované a ako sa do nich zaraďujú vinníci. Rovnako tiež sa nikdy nedozvieme, akým verifikovateľným spôsobom možno dokázať dané prepojenia, a ani to, ako sa k týmto zamlčiavaným utajeným informáciám podarilo dostať autorovi článkov a webov.
  • V ich obsahu sa odmieta liberálna demokracia ako základný systém fungovania štátu, radikalizujú odpor verejnosti k „establishmentu“, priamo či nepriamo povolávajú k zvrhnutiu systému
  • Častokrát je prítomný ultra konzervativizmus, ultra nacionalizmu a romantizovanie národných dejín (najmä z obdobia Slovenského štátu), cez prizmu ktorých hodnotia zlyhania súčasných politických elít a zotrvanie Slovenska v medzinárodných organizáciách
  • Typické je odmietanie akademických a vedeckých inštitúcií, a celkovo spochybňovanie súčasných výsledkov vedeckých postupov. Čiastočne to súvisí s presvedčením tvorcov daných webov, že za všetkým sú vopred dohodnuté obchody či dokonca plány na likvidáciu obyvateľstva
  • Články spochybňujúce ľudskoprávne štandardy (boj proti LGBTI, Rómom, migrantom, texty navrhujúce obmedzovanie základného elementárneho právneho postavenie menšín, hoaxy a mýty o menšinách, ktoré sú častokrát tlmočené najmä jednoduchými grafikami bez relevantných zdrojov, selektívne prebraté články z bulvárnych médií o kriminálnom skutku príslušníka danej menšiny apod.)
  • Apriórny odpor k mimovládnemu sektoru a štandardným médiám
  • V niektorých sa tematicky zakopne o spiritualistiku, ezoteriku, slovanskú či germánsku mytológiu
  • Majú svojský slovník, opakujú sa v nich výrazy, ktoré v skutočnosti nemajú žiaden ustálený obsah. Nikomu okrem nich nie je jasné, o čo a o koho presne ide – židobankstri, gendrová ideológia, slobodmurári, homolobby, presstitúti, sociálne samovraždy apod.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Výňatok z časopisu Zem a vek (jún 2017)ň

 

Zdroj fotografie: www.priestori.sk

 

O AKÉ KONKRÉTNE WEBY IDE

Prehľad najznámejších konšpiračných web stránok nájdete na webe www.konspiratori.sk

 

Rolová hra

Cieľ:

  • prehĺbenie empatie s osobami či skupinami, voči ktorým prechovávame predsudky.
  • Osvojenie si korektnej argumentácie v témach o menšinách

Postup:

Žiakov rozdelíme buď do dvojíc alebo menších skupín, každá z nich dostane úlohu zahrať krátku scénku. Žiaci si v skupinke podelia role. Počet skupín prispôsobte tomu, koľko času máte k dispozícii. Tému scénku môžete uspôsobiť veku žiakov.

Po rozdaní úloh upozornite žiakov, že si majú svoje role osvojiť tak, aby boli autentické a ich argumenty čo najpresvedčivejšie. Nechajte žiakov zhostiť sa svojej role, no dbajte pri o to, aby mali obe názorové strany rovnaký priestor na formuláciu argumentov.

Zadanie pre žiakov:

Skupina 1 (2-členná)

  • Pacientka na pôrodnici sa dozvie, že v jej izbe bude na lôžko umiestnená Rómka. Snaží sa sestričku presvedčiť, aby Rómku neumiestňovali k nej do izby. Sestrička sa snaží oponovať pacientke v jej odmietavom postoji voči rómskej spolubývajúcej.

Skupina 2: (4-členná)

  • Dcéra privedie k rodičom predstaviť svojho partnera – moslima. Rodičia nedokážu skryť prekvapenie a snažia sa dcéru upozorniť na možné komplikácie ich vzťahu. Dcéra bráni svojho priateľa, aj priateľ sa snaží presvedčiť rodičov, že vzťah s ním nebude pre ich dcéru škodlivý.

Skupina (2 členná)

  • Učiteľ oznamuje rodičovi, že na ich škole, kam chodí aj syn tohto známeho, prijali na miesto učiteľa telesnej výchovy gaya. Rodič sa ho snaží presvedčiť, že to je hrozba a nedobrá voľba, učiteľ mu oponuje.

Skupina (2 členná)

  • Prisťahovalec z Vietnamu si chce otvoriť reštauráciu v spodných neobytných častiach paneláku. Jeden obyvateľ paneláku je proti, druhý mu oponuje. 

Skupina (2 členná)

  • Sused odhovára makléra realitnej kancelárie, aby byt v jeho činžiaku nepredával lesbickému páru.

 

Vyhodnotenie

Na záver si hru rozoberte v spoločnej diskusii s celou triedou pomocou týchto otázok:

  1. Ktorá rola pre vás ľahšia a ktorá náročnejšia, a prečo? (je ľahšie útočiť ako sa brániť?)
  2. Aké boli vaše pocity, ak ste boli konfrontovaní s odmietnutím? S čím ste sa ako „odmietaná menšina“ museli vysporiadať? (zrejme nie je príjemné presviedčať niekoho o tom, že je čistý, slušný alebo že nemá agresívne sklony apod)
  3. Aké argumenty ste považovali od protistrany za najpresvedčivejšie?
  4. Ktoré argumenty vás naopak skôr urážali?
  5. narazili ste pri tom na zistenie, že vám chýbali niektoré vecné argumenty? (napr. o tom, prečo gej učiteľ nemôže “nakaziť” svojich žiakom) Kde by ste hľadali argumentačnú podporu pre váš postoj?