Zmeny v prejavoch extrémizmu po roku 2005 a jeho súčasné podoby.

ZMENY V PREJAVOCH EXTRÉMIZMU PO ROKU 2005 A JEHO SÚČASNÉ PODOBY

Autorka: Irena Bihariová

  1. NOVÝ IMIDŽ

Skupinová identita hrala medzi extrémistami vždy dôležitú úlohu. Ich móda po roku 2005 prešla vývojom od vojenských čiernych uniforiem, cez vlastné športové značky, ďalej cez tzv. black block štýl až po zelené tričká a obleky. Súčasní extrémisti sa snažia splynúť a pôsobiť konvenčne, spoločnú identitu si udržujú skôr už len logami.

 2. ZMENY V RÉTORIKE

Na udržanie a ďalšie živenie svojho posolstva extrémnej pravice bolo nevyhnutné, aby zmenila svoju rétoriku tak, aby nepriťahovala prílišnú pozornosť policajných a informačných zložiek, a zároveň nech je schopná pritiahnuť pozornosť čo najširšej verejnosti. Bolo jasné, že ak sa bude agenda naďalej točiť nosne okolo antisemitizmu, spochybňovania holokaustu, rasových doktrín či ak sa bude realizovať len pietnymi akciami k národným postavám a historickým medzníkom, takýto prístup danú ambíciu nenaplní. Preto bolo potrebné postupne celú agendu prekonfigurovať. Podobný proces obrody sa však nedial len na Slovensku, ale aj v ostatných európskych krajinách.

Súčasná politicky aktívna extrémna pravica sa snaží osloviť verejnosť takými témami, ktorými si dokáže získať väčšiu priazeň, než by si získala explicitnými a priamymi odkazmi na tretiu ríšu.  Samozrejme, aj dnes sa „podarí“ politicky aktívnym členom extrémistických subjektov „uletieť“ vyjadreniami, ktorými sa dotýkajú Židov či holokaustu. V zásade sa však priamej konfrontácii s tými témami vyhýbajú.

Témy, s ktorými pracujú, podávajú formou demagogického naratívu, v ktorom sa snažia predstaviť pôvodcu problémov z „nepriateľských skupín“ a zároveň samých seba ako tých, ktorí jediní majú záujem dôsledne problém riešiť. V ich podaní však chýba odbornosť a hlbšia znalosť problematiky, v ktorej sa snažia verejne etablovať. Ide skôr o chrlenie populistického klišé a zneužívanie tém na legitimizáciu svojej existencie.

3. NOVÉ TÉMY

Politické krídlo extrémistickej scény sa v súčasnosti snaží vyhýbať témam, ktorými by poškodzovala svoj starostlivo budovaný imidž „slušných pracujúcich patriotov“. Aktuálne sa agenda slovenskej politicky aktívnej krajnej pravice živí týmito základnými témami:

 a) Politické, sociálne a ekonomické témy

  • deklarovaný odpor k systému demokratického zriadenia
  • Témy spojené s korupciou, prácou policajných zložiek, s úlohou médií, mimovládneho sektora – snažia sa v nich profilovať ako subjekt, ktorý je morálne nadradený a cnostnejší než všetky ostatné subjekty (či už v politickom alebo mimovládnom spektre) a ktorý má zaručený patent na to, ako si s problémami v spoločenských a politických sférach poradiť.  V skutočnosti je odborný kapitál krajnej pravice na Slovensku ešte vždy skôr blízky krčmovému tliachaniu. Nasvedčuje tomu nezmyselnosť sľubovaných krokov, ktoré predstavujú ako „zaručený recept“, neuvedomujúc si ich vzájomnú protirečivosť.[1] Nepriateľov spomedzi médií označujú ako presstitúti; židobanstri, sorošovci, zapredanci apod. Na označovanie mimovládnych organizácií dokonca predložili návrh zákona, v zmysle ktorého by mali byť označovaní za zahraničných agentov
  • Boj proti EÚ a NATO, Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke. Za všetkými subjektmi tohto typu vidia sionistické sprisahanie a záujem o akési ovládnutie sveta a podrobenie národov.
Slovenské hnutie obrody. Zdroj: www.sho.sk

b) Protimenšinové témy 

  • Vyťahovanie príkladov kriminality spáchanej Rómami, ktorými sa snažia podnecovať verejnú nenávisť k rómskemu etniku a vyvolávať dojem o homogenite rómskej menšiny. Aktivizujú sa aj šírením rôznych zavádzajúcich správ a hoaxov[2], samozrejme, bez základných poznatkov o problematike a príčinách sociálne vylúčených komunít. V tejto téme za celý čas neponúkli jediné riešenie, ktoré by bolo právne, technicky a ekonomicky realizovateľné. Dišputy sa v tejto téme točia okolo prvoplánovej represie, pracovných táborov a pod.
  • Odmietanie akejkoľvek migračnej politiky
  • Boj proti sexuálnym menšinám
  • V súčasnosti nezriedka produkujú materiály, ktoré sa snažia zapôsobiť na laického čitateľa dojmom odbornej štúdie obsahujúcej nové, doposiaľ zatajované poznatky o menšinách. Popisujú moslimov, Afroameričanov, Židov, LGBTI menšiny nie v duchu prvoplánovej rasovej /etnickej nenávisti či v duchu niekdajšieho hesla „White power“, ale skôr pod plášt
    ikom „nových vedeckých objavov o ich povahe a schopnostiach“.

c) Témy spojené s históriou 

Tieto témy pre extrémnu pravicu ostávajú naďalej trvalou súčasťou jej repertoáru. Tak ako v minulosti, aj v súčasnosti sa venujú obdobiu Slovenského štátu, relativizácii zločinnosti Slovenského štátu a glorifikácii jeho politických postáv, taktiež patetizujú národnobuditeľské obdobie a jeho postavy.

4. DEFINOVANIE NOVÝCH NEPRIATEĽOV

S určitou úľavou a nádejou možno skonštatovať, že väčšina obyvateľstva je už ako-tak oboznámená s holokaustom a osudom Židov v európskom regióne počas druhej svetovej vojny. Samozrejme, aj dnes existuje určité spektrum obyvateľstva, ktoré s obľubou spája súčasné ekonomické problémy, prítomné takmer vo všetkých ekonomikách západného sveta, so „sprisahaním židov“ a s „ovládaním trhov židovskou svetovládou“. Napriek tomu je však bežný volič relatívne citlivý na rétoriku, v ktorej by mu politický kandidát tvrdil, že za jeho biedu môže „židovská loby“.

Antisemitizmus v réžii súčasnej, politicky aktívnej krajnej pravice je skôr podprahový, skrýva sa za kritiku Izraela, boj proti sionizmu a tiež za slobodu vedeckého bádania, ktoré v ich podaní smeruje k relativizovaniu holokaustu.

Oveľa vďačnejším nepriateľom, voči ktorému slovenskí pravicoví extrémisti dlhodobo prejavujú svoju nenávisť, sú Rómovia. V tejto téme najčastejšie prichádzajú so živením nijako neverifikovaných či vyslovene klamlivých mýtov a téz. (Ako tieto mýty rozoznať a ako na ne reagovať, si možno naštudovať v sekcii Rómovia na web stránke www.argumentuj.sk)

Najmä po roku 2015, po migračnej kríze, rozšírili katalóg nepriateľov národa aj o migrantov a moslimov. Podobne ako v prípade Rómov, aj tu vyvolávajú falošné hrozby o danej skupine, alarmujúc pred ich plánovanou „inváziou“ na Slovensko a selektívnym informovaním o kriminalite spáchanej moslimami v zahraničí.

Medzi terče ich nenávisti patria dlhodobo aj LGBTI ľudia.

V súčasnosti sa veľmi intenzívne zameriavajú aj na kreovanie nepriateľov v subjektoch mimovládneho sektora, obviňujúc ich z rôznych „finančných konšpirácií“ v snahe diskreditovať aktivistické hnutia a v nich pôsobiace osoby. K nepriateľským skupinám patria novinári, občas policajti a tzv. „štandardní politici“.

5. INÉ FORMY AKTIVÍT

Aktivity slovenskej krajne pravicovej scény sa líšia v závislosti od prúdov, ktoré ju vnútorne diferencujú – inak sa aktivizujú subjekty, ktoré zatiaľ nedeklarujú politické ambície (Vzdor Kysuce), a inak tie, ktoré sú v štádiu budovania politického kapitálu.

V tomto smere treba dodať, že od roku 2005 prišlo k postupnej fúzie, kedy strana ĽSNS pohltila dovtedajšie nacionalistické frakcie.  Posledné dva – tri roky však znova rezonujú odstredivé sily, kedy sa od ĽSNS dištancuje jedna z najstarších extrémistických mimovládok „Slovenská Pospolitosť“. Rovnako tak sa niektoré kľúčové postoje z kandidátky ĽSNS  pokúšajú o vlastné projekty. Možno však očakávať, že ak príde na voľby do národného parlamentu, bude to znova kandidátna listina ĽSNS, ktorá ich spojí.

V súčasnosti možno zhodnotiť, že extrémistická scéna už neosciluje primárne okolo koncertných pódií, ale skôr verejných tribún. Namiesto hudobných textov formulujú politické programy a namiesto prvoplánových sídliskových bitiek sa snažia presadiť svoju agendu prostredníctvom internetu.

Aktivity teda majú charakter realizácie politických práv, ku ktorým patrí najmä:

  1. Sloboda šírenia informácií = toto právo realizujú najmä prostredníctvom rôznych webových portálov a blogov. Tie sa na prvý pohľad tvária ako alternatívne zdroje informácií, ako intelektuálne a seriózne štúdie. Po prečítaní viacerých z nich však nemožno prehliadnuť spoločný ústredný motív a kontext : „štúdie“ odhaľujú židovské sprisahanie, genetickú predurčenosť Rómov ku kriminalite, teórie o populačnom prevalcovaní Európy moslimami a pod.
  2. Sloboda združovania = znamená právo občanov združovať sa na ochranu svojich záujmov v rôznych občianskych združeniach, think-thankoch či politických stranách. Príkladmi týchto aktivít je vznik viacerých nacionalistických združení (Slovenská pospolitosť, Slovenské hnutie obrody, Nové Slobodné Slovensko), ako aj extrémistických politických strán (SP – NS a jej nástupca Naše Slovensko).
  3. Sloboda zhromažďovania = organizujú verejné protesty, demonštrácie, pochody, verejné spomienkové akcie, verejné kultúrne či športové podujatia a pod.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

6. ZMENA CIEĽOVEJ SKUPINY, U KTOREJ HĽADAJÚ PODPORU

Kým v období zenitu neonacistických skinhedov bol okruh ich sympatizantov zložený najmä zo stredoškolskej mládeže, súčasní aktéri krajne pravicovej politiky hľadajú podporu viac u dospelého voliča. Orientujú sa najmä na tie skupiny obyvateľstva, ktoré žijú v ekonomicky stagnujúcich regiónoch. V týchto lokalitách – aj vzhľadom na väčšiu koncentráciu Rómov – dokážu poľahky presvedčiť obyvateľstvo, že sú to práve Rómovia, kto obyvateľom týchto oblastí „kradne chlieb z ruky“.

Samozrejme, nerezignujú ani na mladých voličov. Naopak – ĽSNS je strana s najmladším vekovým priemerom poslancov v Národnej rade SR, čo len ilustruje ich otvorenosť a prístupnosť mladej generácii.

Pre mladých sa dnes stávajú symbolom „martýrstva“ a „oprávnenej rebélie“, vidiac v nich hrdinov odvážne idúcich proti systému, ktorí ako jediní nemajú strach „pomenovať veci nahlas“.

 

[1] https://dennikn.sk/788123/kotlebov-program-nekompetentny-lzivy-nezmysel-a-populisticke-taraniny-ktore-sa-nedaju-splnit/

[2] Klamlivá správa pôsobiaca ako skutočný príbeh, ktorá sa šíri internetom. Známe sú hoaxy, v ktorých sa porovnáva plat zdravotnej sestričky s rómskou rodinou žijúcou z dávok, alebo o tom, že Rómovia sú oslobodení od poplatkov v lekárni a pod.