Utopickí extrémisti a revolučné online komunity

UTOPICKÍ EXTRÉMISTI A REVOLUČNÉ ONLINE KOMUNITY

Autorka: Irena Bihariová

Popri konšpiračných weboch a „alternatívnych spravodajských portáloch“ sa posledné roky darí aj  protisystémovým platformám aktívnym najmä na sociálnych sieťach. Tie síce dokážu radikalizovať verejnosť a spoločenské postoje, no napriek tomu by sme ich len ťažko napasovali do typických poučiek o pravicových extrémistoch. Interaktivita typická pre sociálne siete im však poskytuje širšie možnosti pre mobilizáciu verejnosti a podstatne výraznejší vplyv na verejnú mienku.

Ich ideové postoje a tematické zdroje sa z veľkej časti prelínajú s tým, čo nachádzame v konšpiračných a alternatívnych web stránkach (Pozri viac v článku “Konšpiračné weby a alternatívne spravodajstvo“ v tejto web sekcii) .

V zásade možno povedať, že v mnohých online komunitách sa objavujú viac alebo menej tie isté osoby, ktoré sú v jednej skupine aktívnymi prispievateľmi, v inej skupine administrátorom fan page, v tretej skupine zriaďovateľom spoločného eventu apod. Tí najvýraznejší sa vnímajú ako nositelia a vykonávatelia vôle ľudu, pričom minimálne z času na čas mobilizujú verejnosť k verejným protestom, k zdieľaniu svojich grafík či k spolupráci na tvorbe zoznamov svojich „nepriateľov“.  

Zoznam na fanpage Slovenské hnutie obrody 

 O ČO IM IDE

K ich štandardnému repertoáru politických a občianskych požiadaviek patrí vždy aspoň niečo z tohto zoznamu:

  • Priama demokracia, zníženie, prípadne zrušenie kvóra na referendum (a s tým spojené rôzne stupňované požiadavky – napr. výsledky referenda majú mať automaticky silu zákona, priama občianska participácia na tvorbe zákonov a ústavy apod )
  • Vystúpenie z EÚ a NATO
  • Obnovenie hospodárskej sebestačnosti Slovenska
  • Zavedenie imperatívneho mandátu pre poslancov
  • Tvrdá antimigračná a protirómska politika štátu, odmietanie zrovnoprávnenia LGBTI osôb
  • Priama účasť v diskusných reláciách s politikmi vo verejnoprávnych médiách
  • Zrušenie alebo obmedzenie mimovládneho sektoru
  • Obmedzenie vplyvu štandardných médií

Typickými aktivitami je výroba hoaxov,  fotomontáži, trollovanie či stalking svojich „nepriateľov“ Niektoré postavy z daných komunít otvorene povolávajú k násiliu na daných osobách alebo k ich fyzickej likvidácii.

AKÉ HROZBY A RIZIKÁ PRINÁŠAJÚ

O nebezpečnosti a následkoch pôsobenia takýchto komunít platí to isté, čo sme uviedli v článku o konšpiračných weboch (nájdeš ho tu v sekcii).

Jednou z najaktívneších online komunít tohto druhu je združená okolo Fanpage “Prečo amerikanofilom hrabe”

Kriminalizácia daných komunít nie je v tomto prípade vždy na mieste. Ich požiadavky totiž zrkadlia značnú a ľudsky pochopiteľnú skepsu zo súčasného fungovania štátu, politických strán, z možnej zmeny ich sociálno-ekonomickej úrovne a z vidiny sebauplatnenia. Na vlnách frustrácie sa potom vždy zvezú tí najaktívnejší „revolucionári“, ktorí vnímajú situáciu ako priestor pre „vedenie más“ a seba ako najpovolanejšieho mesiáša.

Aj keď niektoré ich požiadavky môžu stáť za diskusiu ( polemika o nich ešte z nikoho nerobí „konšpirátora“ či extrémistu), treba otvorene povedať, že mnohé tieto očakávania sú len odrazom veľmi laického a zjednodušeného vnímania štátu, právneho systému, medzinárodných vzťahov a ekonomiky. Predovšetkým nereflektujú zložitosť následkov, ktoré by ich realizácia privodila, a to najmä pre bežnú populáciu.  „Utopickí extrémisti“ nerátajú ani s tým, že mnohé z ich predstáv nie sú realizovateľné bez toho, aby uvrhli krajinu do anarchie a chaosu, vystaviac ľud zlovôli samozvaných skupín. Neponúkajú fundované odpovede a realizovateľné návody na to, čo by Slovensko robilo, keby sa vrátili desaťtisíce našich občanov pracujúcich v EÚ po vystúpení z únie, na akých odvetviach by sme budovali hospodársku sebestačnosť (komu by sme exportovali naše produkty a ktoré?). Neporátali sa s rizikom manipulácie ľudu zo strany politikov, ktorí by sa prostredníctvom imperatívneho mandátu zbavovali pre nich nepohodlných politických súperov. Neuvedomujú si krátkozrakosť nimi ponúkaných „riešení“, právnu a technickú nerealizovateľnosť nápadov s odsúvaním či vysťahovávaním menšín apod.

ČO POMÁHA ONLINE REBELOM

Čiastočne týmto „revolučným požiadavkám“ pomohol aj samotný internet a participatívne web stránky – tým, že umožnil, aby sa dovtedy krčmové šomranie stalo zjednodujúcim hlasom širokých más. Vďaka interakcii v sociálnych sieťach sa skreovali komunity rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí nadobudli pocit, že ak už majú právo hovoriť, majú právo byť aj na slovo vypočutí – resp., že ich akokoľvek laicky formulované požiadavky si musí štát osvojiť.

Internet zohral rolu aj v tom, že zaplavil ľudí nepreberným množstvom informácii, ktoré sa čo do hodnovernosti ocitli v jednom koši – názor blogera na vojnu v Sýrii má zrazu takú istú hodnotu, ba dokonca ešte väčšiu, ako seriózna štúdia či reportáž (čítanosť, miera stotožnenia sa so závermi, dopad na formovanie verejnej mienky apod.) Čím je text na internete jednoduchší, kratší, argumentačne povrchný a tematiku zjednodušujúci, tým viac sa mu v online svete darí. Proti jednoduchým pravdám, emočne nabitým sloganom či proti strhujúcim rečiam, ako je „pravda“  umlčiavaná a vedia o nej len vyvolení, nemajú  šancu obstáť obsiahle štúdie, vedecky formulované argumenty, archívne dokumenty  apod. K užívateľovi sa teda oveľa ľahšie dostanú dezinformácie než informácie. Tie v ňom následne podporujú potrebu vzoprieť sa „nehoráznym zradám“, „vyžieraniu sociálneho systému Rómami“, „zamoreniu Európy hordami zdivočelých Moslimov“, „bruselským homo lobby, ktoré odoberajú deti rodinám“ apod.  Kritici týchto online komunít sa stávajú terčom ich verbálnych útokov a zaraďujú sa na zoznam „nepriateľov národa“.

Fanpage Paranoik

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdroj: www.facebook.com