Ako ustáť diskusiu o Rómoch. Argumentačná výbava pre učiteľa.

AKO USTÁŤ DISKUSIU O RÓMOCH. ARGUMENTAČNÁ VÝBAVA PRE UČITEĽA.

Autorka: Irena Bihariová

Je viac ako pravdepodobné, že ak by sa učitelia pokúšali viesť na hodine dialóg so študentmi o problematike či už nenávistných online prejavov, alebo o extrémizme ako takom, diskusia sa skôr či neskôr zvrtne na tému menšín. Budú sa snažiť svojmu učiteľovi či učiteľke vysvetliť, že „nie sú rasisti, ale“ vadí im vysoká pôrodnosť Rómov, parazitizmus na sociálnych dávkach, znásilňovanie žien migrantmi, snahy o zavedenie šarie v Európe, demoralizácia spoločnosti zo strany „homo lobby“ apod. Pravdepodobne sa dotknú aj ostatných tém, ktoré sú dnes súčasťou programu extrémnej pravice (vplyv médií, zahraničná politika, Európska únia, politické elity apod.).

Práve preto je dôležité, aby učitelia vedeli reagovať na tieto témy a zvládli úlohu dôveryhodného a presvedčivého diskusného partnera. Je jasné, že pokryť tak široké a komplikované témy na jednej – dvoch vyučovacích hodinách je nemožné. Na druhej strane, vnášanie korektných informácií k témam, ktoré študentov zaujímajú či k aktuálne pálčivým spoločenským otázkam by nemalo byť súčasťou len jednej, na to vyhradenej vyučovacej hodiny. Učitelia sú v podstate po celú dobu vzdelávacieho procesu na škole zdrojom informácií pre svojich žiakov. Vyjadriť sa k tej či onej spoločenskej téme v kontexte faktov a odborných dát teda môžu kedykoľvek, ak takúto potrebu vyvolá preberané učivo.

V tejto časti sme preto pripravili zjednodušený súbor faktov a argumentov, ktoré môžu učitelia využiť v prípade, že sa na hodine otvorí diskusia k téme Rómov.

Čím sú tieto postoje zdôvodňované ?

„S Rómami mám zlú osobnú skúsenosť!“

Je ľudsky pochopiteľné, že po nepríjemnej osobnej skúsenosti naše postoje formuje emócia s ňou spojená.  Škodlivým je jav, keď  emócie vyvolané negatívnou skúsenosťou diskutéri  podávajú ako  „odborný racionálny úsudok“ platný pre celú skupinu.   Diskusia opúšťa logickú a vecnú rovinu, stáva sa súbojom osobných zážitkov, ktoré samozrejme nemajú a nemôžu mať korektnú referenčnú hodnotu o menšinovej skupine ako takej. Prichádza ku generalizácii, ktorou príslušníkovi biologicky či antropologicky vymedzenej skupiny pripisujeme určité vlastnosti len preto, lebo ich má iný príslušník z tej istej skupiny.

Takto vedené diskusie nemajú nádej dosiahnuť porozumenie medzi názorovými tábormi.  Vypočujte si príbeh a popisovanú skúsenosti, prejavte empatiu,  Ilustračne spomeňte skutočné a pravdivé príbehy a skúsenosti, v ktorých Rómovia naopak vystupovali ako vaši priatelia, kolegovia a príkladní ľudia. Vyzvite aj ostatných spolužiakov, aby sa podelili s pozitívnou skúsenosťou. Cieľom je naznačiť, že žiadna skupina ľudí nie je jednotliata, nespráva sa rovnako a dokonca aj s jedným a tým istým človekom možno zažiť aj dobré, aj zlé skúsenosti. Zároveň vysvetlite, že takto vedená argumentácia by bola len súbojom osobných skúseností a neprináša žiadne objektívne zistenia.

„99% RÓMOV JE NEPRISPÔSOBIVÝCH, EXISTUJE LEN 1% SVETLÝCH VÝNIMIEK“

V skutočnosti na takéto tvrdenie nejestvuje žiaden dôkaz, a ani sa samozrejme nedajú objektívne skúmať. Vysvetlite študentom, že ak videli desať z desiatich Rómov, ktorí žijú „asociálne“, stále z toho nevieme vypočítať ani zistiť, koľko Rómov z takmer pol miliónovej skupiny žije asociálne. Nevieme ani len to, ako by sme „asociálnosť“ definovali a objektivizovali.

O tom, ako je sociálne stratifikovaná rómska menšina, nemáme veľa priamych dôkazov.  Existujú však indície, ktoré nám do toho môžu vniesť viac svetla. Napríklad Atlas rómskych komunít na základe terénneho prieskumu viac ako tisícky obcí vyčíslil[1], že

  • 46,5% Rómov v mapovaných obcí žije v rozptyle s majoritou, t.j. mimo sústredených enkláv
  • 11,5% Rómov mapovaných obcí žije v rámci osídlenia priamo v obci
  • 23,6% žije v osídlenia na kraji obce
  • 18,4% žije v osídleniach za obcou

Uvedené čísla naznačujú, že viac ako 45% Rómov nežije v žiadnych osídleniach. No treba pripomenúť, že tento údaj je len indikačný, nie je dôkazom o tom, ako Rómovia žijú vo vzťahu s majoritou. Ako samotný Atlas uvádza, ani väčšina tých Rómov, ktorí žijú v osídleniach, nežijú v konfliktom spolužití s majoritou, a naopak, nepriateľské vzťahy s majoritou môžu vzniknúť aj medzi Rómami, ktorí žijú „integrovane“.

Navyše, žiaden človek nie je hodnotovo homogénny – aj tí, ktorí žijú integrovane v paneláku, majú zamestnanie, príjem, dve deti, môžu voči niekomu spáchať krivdu. A naopak, tí, ktorí žijú v osade, nemajú hygienické návyky a žijú v mnohopočetnej rodine, mohli byť pre niekoho nápomocní . Terénni sociálni pracovníci, ktorí denne pracujú s vylúčenými komunitami, neraz potvrdzujú, že problémových klientov v osade je minimum, no práve tí sú najviac vnímaní majoritou.

„Rómovia sú populačnou hrozbou.“

Natalita (pôrodnosť) je závislá od úplne iných faktorov, než je etnický pôvod. Ovplyvňuje ju predovšetkým sociálne prostredie, z ktorého jednotlivec alebo komunita pochádza – najmä vzdelanie, prístup k bývaniu, ekonomická úroveň apod.

Súvislosť medzi pôrodnosťou a sociálno – ekonomickým prostredím potvrdilo viacero výskumov.  Výskumy demografického centra na Slovensku uvádzajú,   že pôrodnosť v rómskych rodinách, ktoré sú integrované, naopak klesá.[2]   Znamená to, že ak majú rómske rodiny rovnaké alebo podobné sociálne prostredie ako majorita, prispôsobuje sa aj ich reprodukčný vzorec tomu, ktorý je bežný pre väčšinové obyvateľstvo. Aj to dokazuje potrebu rómske rodiny integrovať. Riešením preto nemôže byť sociálna reštrikcia vedúca k ešte väčšej biede, ale podpora ich možností zapojiť sa do trhu práce, zúčastniť sa programov podpory bývania a mať prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu. Je paradoxné, že tí, ktorí volajú po znížení pôrodnosti v rómskych komunitách, navrhujú opatrenia, ktoré naopak natalitu ešte viac podporia (čím väčšia bieda, segregácia, bezvýchodiskovosť, tým viac detí sa v takýchto komunitách rodí).

„Za naše dávky si žijú ako prasce v žite !“

Ako sa naozaj obyvateľom rómskych komunít žije, či sa dá naozaj hovoriť o „luxusnom živote v osadách“, možno vyvodiť z údajov získaných rozsiahlym terénnym výskumom, ktorý realizoval Rozvojový program OSN a Svetová banka na Slovensku v roku 2010.

Kvalita života obyvateľov osád bola meraná napr. tým, aký majú prístup k základným spoločenským a ekonomickým statkom, pričom odpovede sa porovnávali s majoritou žijúcou v geograficky priľahlom okolí.

Nasledovná grafika bola vyrobená na základe výsledkov výskumu realizovaného Rozvojovým programom OSN (UNDP)  a Svetovou bankou. Terénny výskum bol realizovaný s rovnomerným zastúpením rómskej a nerómskej populácie, pričom porovnával vždy len situáciu skupín žijúcich v tej istej lokalite.  Grafika odpovedá na otázku, koľko percent z radov Rómov (ľavý kruh) a koľko percent z radov majority žijúcej v tom istom okolí si môže dovoliť [3]

  1. Raz za rok týždňovú dovolenku mimo domu Nákup sezó
    Zdroj: Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010 vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN, Bratislava 2012

    nneho oblečenia a obuvi každoročne

  2. Jesť mäso alebo rybu každý druhý deň v týždni

 

Účelom nie je vyvolať vzájomné obviňovanie, ktorá zo skupín má viac, alebo si zaslúži viac. Účelom je poukázať na to,  že v skutočnosti je sociálna situácia v marginalizovaných rómskych komunitách hlboko a ďaleko za štandardom, aký si dokážu zabezpečiť ostatné domácnosti v danej lokalite. Preto nie je na mieste tvrdenie,  že práve týmto skupinám je čo závidieť a že práve oni si na úkor nás všetkých môžu dopriať viac, než iný bežný pracujúci človek.

 

 

 

„Majú luxusné dávky a parazitujú na sociálnom systéme“

Toto je veľmi obľúbená a častá veta, ktorou sa časť verejnosti zdôvodňuje svoje nenávistné postoje k Rómom. Už v roku 2010 začalo združenie Ľudia proti rasizmu mapovať a zbierať údaje, ktoré by tento mýtus konfrontovali. Výsledkom bola, o.i. aj analýza sociálnej legislatívy : skúmali sme zákonom vyžadované podmienky, ktoré musí každý občan SR (bez ohľadu na etnicitu) splniť, aby mohol tú ktorú dávku získať. V zmysle tejto legislatívy je viac ako zrejmé, že na mnohé príspevky práve  obyvatelia žijúci v osadách nesplnia zákonne podmienky.

Napr. príplatok k príspevku pri narodení prvého až tretieho dieťaťa môže získať len rodička, ktorá nie je maloletá a ktorá sa počas tehotenstva pravidelne zúčastňovala gynekologických prehliadok.[4]  Podobne komplikovaný prístup  predstavuje napr. príspevok na bývanie. Ten možno poskytnúť len osobe v hmotnej núdzi, ktorá sa preukáže vlastníckym alebo nájomným vzťahom k obývanej nehnuteľnosti.[5]

Obyvateľom osád ostáva – pravdepodobne najľahšie prístupná – tzv. dávka v hmotnej núdzi[6]. Pri nej je však potrebné upozorniť na dve zaujímavosti, ktoré istým spôsobom demýtizujú predstavu o veľkorysom živote príslušníkov rómskeho etnika zo sociálnych dávok. Tou prvou je výška dávky, ktorá ku dnešnému dňu predstavuje sumu 160,40,- eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi a 216,10,- eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi.[7]  To spochybňuje teóriu o tom, že v rómskych rodinách je vysoká pôrodnosť spojená s úmyslom parazitovať na sociálnych dávkach. Ako totiž vidno, výška tejto dávky sa dvojici po 4. dieťati prestáva zvyšovať[8]

Ročenky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny každoročne vyčísľujú, že najväčším spotrebiteľom tejto dávky je prekvapivo bezdetný jednotlivec (v apríly 2016 to bolo 57%), zatiaľ čo rodiny s viac ako 4 deťmi sú zastúpené len necelými 4%.[9]

Veľmi prínosné sú v tomto smere údaje a zistenia, ktoré vzišli z už spomenutého veľkého terénneho výskumu UNDP a Svetovej banky.  Na priloženej grafike je vyčíslené, koľko percent domácností z radov Rómov (pravý stĺpec) a z radov majority (ľavý stĺpec) patrí do niektorej z vyznačených príjmových skupín (stredný stĺpec). Ide pri tom o sociálny príjem.

V pásme 600,- eur a viac získa dávkami len 5,6% rómskych domácností, zatiaľ čo v tomto pásme sa ocitlo 24,4% majoritných domácností. Rómovia sú najviac zastúpení v pásme do 300,- eur.

Ani sociálne odkázaná majorita, ani Rómovia, nie sú v situácii, v ktorej by im sociálne dávky umožňovali blahobyt.  Preto nie je na mieste sporiť sa o tom, kto z nich  má viac a kto menej,  a štvať tým obe ohrozené skupiny proti sebe.  Ak si však myslíme, že rómske rodiny môžu dostať na dávkach viac, než by získali rodiny z geograficky blízkej majority, potom treba znovu poukázať na výsledky rozsiahleho terénneho výskumu Svetovej banky a UNDP na Slovensku: tie  jednoznačne potvrdil, že Rómovia majú v skutočnosti oveľa nižší príjem sociálnych dávok, ako poberá majorita v ich územnom okolí. Nie je teda v žiadnom prípade pravdou, že Rómovia by mohli „trhnúť“ na dávkach viac,  a už vôbec nie preto, že by ich k tomu oprávňovala etnicita. Prečo majú v skutočnosti nižšie sociálne príjmy ako majorita žijúca v ich okolí,  je vysvetliteľné tým, že na množstvo sociálnych príjmov nespĺňajú prísne zákonné podmienky.

Zdroj: Rómsky mýtus, INESS 2015. [10]

 „Aj tak nebudú nikdy pracovať! Sú leniví a práci sa vyhýbajú“.

Isteže je medzi Rómami kopec tých, ktorým sa pracovať nechce. Rovnako ako v každej skupine, nech by sme si ju zadefinovali cez akýkoľvek kľúč.  Je to však skutočne pravá príčina toho, prečo je medzi Rómami vysoká nezamestnanosť?

V prvom rade treba zdôrazniť, že nemáme etnické štatistiky, ktoré by presne a hodnoverne vyčíslili, koľko osôb z radov rómskej menšiny je zamestnaných. Okrem toho, treba vziať na zreteľ, že mnohé osoby (tak z radov Rómov, ako aj majority) vykonávajú ekonomickú aktivitu na základne živnostenského oprávnenia alebo podnikajú.

 

Výskum UNDP vyčísľoval údaje súvisiace s oblasťou zamestnanosti spôsobom výberového zisťovania pracovných síl (VZPS).  Podľa tejto metódy bolo spomedzi osôb v produktívnom veku ekonomicky aktívnych 57% Rómov a 61% osôb z majority. Nezamestnanosť v rómskej populácii bola zistená na úrovni 73,2%, zatiaľ čo medzi majoritným obyvateľstvom dosiahla úroveň 10%.[11]

Výskum UNDP tiež potvrdil, že Rómovia v ďaleko väčšej miere získajú prácu ako nekvalifikovaná pracovná sila, zatiaľ čo pozície kvalifikovaných pracovníkov sa im v porovnaní s majoritou ujdú len výnimočne .

Okrem kvalifikačných prekážok pri zamestnávaní Rómov hrá rolu aj nedôvera zamestnávateľov pri prijímaní Rómov či priamo diskriminačné praktiky. Napovedá o tom nasledovný graf, ktorý vyčísľuje, koľkým percentám Rómov (pravý stĺpec) a koľkým percentám majority (ľavý stĺpec) sa podarí nájsť si prácu, ak majú obe skupiny dosiahnutý ten istý stupeň vzdelania.

 

[1] Atlas rómskych komunít 2013, dostupné: http://www.minv.sk/?atlas_2013

[2] Denník SME, „Rómska pôrodnosť klesá“ (8.11.2010), http://korzar.sme.sk/c/5628682/romska-porodnost-klesa.html

[3] Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010,  vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN,  Bratislava 2012

[4] Zákon č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozri tu: http://www.upsvar.sk/prispevky/socialne-veci-a-rodina/narodenie-dietata-pripadne-viac-deti.html?page_id=262398&urad=240879

[5] zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.

[6] Tamže

[7] Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/pomoc-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=363675

[8] zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov

[9] Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, štatistiky sociáíknych dávok, http://www.upsvar.sk/statistiky/socialne-veci-statistiky/2016/2016-socialne-davky.html?page_id=583002

[10] Výskum realizovaný ekonomickým think tankom INESS, ktorý poukázal na faktické nezmysle v téme rómskeho parazitizmu http://iness.sk/mytus/?gclid=CJTDwIjQ0NACFUa4Gwodoy0PTA

[11]Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010, vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN,  Bratislava 2012