Pár rád k diskusii so žiakmi, ktorí sympatizujú s extrémizmom

PÁR RÁD K DISKUSII SO ŽIAKMI, KTORÍ SYMPATIZUJÚ S EXTRÉMIZMOM

 

Autorka: Irena Bihariová

Úlohou učiteľa nie je a ani byť nesmie politická indoktrinácia žiakov, nech by mala akékoľvek šľachetné úmysly. Preto by sa mal učiteľ od začiatku zrieknuť ambície cieľavedome„prevracať“ politické presvedčenie žiaka. Môže ho však svojimi otázkami a rozhovorom motivovať k tomu, aby svoje politické a ideologické postoje podrobil racionálnym argumentom a kritickej úvahe.

Ponúkame pár rád, ktoré sa nám osvedčili v situáciách, kedy sme pred študentským publikom stáli my a ktoré sme nazberali za desaťročie skúseností s diskusiami  so študentami o daných témach.

 1. ROZHOVOR MÁ BYŤ EMPATICKÝ

Ak sa rozvinie debata o extrémizme, prípadne konkrétnych extrémistických stranách, a žiak prejaví sympatie voči nim, nemá zmysel ho za to nepatrične urážať, moralizovať nad ním či vysmievať sa mu.  (Učiteľ by mal ustriehnuť, aby v diskusii nezaznievali takéto útoky ani od ostatných spolužiakov). Takéto nadstavenie debaty totiž automaticky sťažuje vzájomnú komunikáciu a nepomôže k získaniu dôvery žiaka voči učiteľovi. Naopak, môže v ňom prehĺbiť pocit, že „učiteľ mu aj tak nerozumie“.

Príklad zle zvolenej reakcie: „Si ešte príliš mladý na to, aby si rozumel politike. S Kotlebom môžu sympatizovať len hlupáci, ktorí nevidia, čo je zač. Tebe sa ešte nedonieslo, že jeho strana je fašistická?“

Príklad dobre zvolenej reakcie:Rozumiem ti, že chceš podporiť Kotlebu, aj tomu, že necítiš dôveru k ostatným politikom. Áno, celkovo dnes v Európe čelíme kríze dôvery v demokratický systém. Čím si tvoju dôveru získal práve Kotleba? Čo by podľa teba pomohlo, aby si ľudia znovu vybudovali základnú dôveru v politikov?“

(Pozn. Ak sa rozvinie debata o tom, že Kotleba nemá korupčné kauzy, možno študentovi pripomenúť, neútočným a nekonfrontačným štýlom, že Kotleba mal na župe tak isto závažné excesy)

  1. SPOLOČNÉ HĽADANIE ODPOVEDÍ

Diskusia by mala byť debatou, a to nielen učiteľa a dotknutého žiaka, ale mala by zapájať aj ostatných spolužiakov. Učiteľ kladie otázky a je skôr v pozícii „moderátora“.

Príklad: „Tomáš si myslí, že vystúpenie z EÚ by Slovensku pomohlo. Ktorí z vás máte rodinu pracujúcu alebo študujúcu v niektorej členskej krajine? Myslíte, že by súhlasili s Tomášom? Juraj, čo podľa teba prinieslo Slovensku členstvo v EÚ? Skúste povedať, čo by sa stalo, keby sme opustili EÚ a zrazu by tu neboli všetky tovary a služby, na ktoré sme zvyknutí. Ako by štát dosiahol, aby ich vyrábali slovenskí výrobcovia? Bolo by to vôbec možné?“

  1. MORALNE APELY A ABSTRAKTNÉ POJMY VAČŠINOU NEFUNGUJÚ

Takmer vôbec sa neosvedčuje stratégia, kedy by sme chceli pôsobiť na dotknutého študenta moralizačným dohováraním.  Abstraktné apely mnohým študentom nič nehovoria, mnohí nemajú zosobnený význam daných slov a znie im to skôr pokrytecky.

 Príklad zle vedenej debaty: „Tomáš, mal by si si uvedomiť, že všetci ľudia majú ľudské práva , preto by sme mali byť k Rómom tolerantní.“

(16 ročný Tomáš v skutočnosti nemusí úplne presne rozumieť tomu, ako súvisí koncept ľudských práv  s jeho postojom voči Rómom. Možno tvrdí, že Rómovia sú flákači a berú nadštandardné dávky, a preto posledné, čo mu jeho presvedčenie naštrbí, sú reči o ľudských právach Rómov. Naopak, môže mať pocit, že debatu zvádzame zase len k nejakej prehnanej korektnosti, ohľaduplnosti  a zdôrazňovaniu práv Rómov. Vyhodnotí dané apely ako „slniečkarske reči“.)

TIP: vyhnite sa takýmto a podobným výrazom, pretože sú skutočne “jalovým klišé”:

  • „rešpektujme inakosť“
  • „Tolerancia je dôležitá“
  • „ľudské práva treba chrániť“
  • „rasizmus je nebezpečný”
  1. OTÁZKY, KTORÉ NÚTIA ŽIAKA ROZMÝŠĽAŤ

Kladením správnych otázok môžeme žiaka naviesť na to, aby o svojich postojoch začal rozmýšľať racionálne, nielen v duchu slepej dôvery. Sprevádzajme ho, aby sám objavoval „logické diery“ programu extrémistických strán. Účelom je ukázať študentovi nezmyselnosť, nekompetentnosť a nereálnych sľubov v extrémistických programoch. Debata môže byť dynamická a mala by viesť k tomu, že študenta „uzavrieme do argumentačnej pasce“ (uvedomí si, že dané opatrenia naozaj nie je možné realizovať), no nemala by prebiehať tvrdým, útočným či ironickým tónom.

Príklad:čo sa ti zdá najviac realizovateľné, že by mohol program strany XY zlepšiť? Ako by sa im to podľa teba mohlo podariť? Bolo by to možné dosiahnuť bez toho, že by sa ohrozila sloboda občanov? Ako by sme sa dokázali pri realizácii takéhoto opatrenia ako spoločnosť chrániť pred tým, že ho  štát nezneužije proti ďalším skupinám? Ako sa ti javí reálne a priechodné, že by štát a jeho orgány posudzovali,  kto je slušný? Ako by sa to malo definovať? Ako by to prebiehalo, malo by sme na to štátom zriadené komisie? Čo ak ten, čo platí dane, nekradne a býva paneláku, podvádza svoju manželku a bije deti? Je ešte slušný?“

  1. ZADANIA, KTORÉ ŠTUDENTOVI POMOŽU KONFRONTOVAŤ DOTERAJŠIE INFORMÁCIE

Postoje študentov, najmä vo vzťahu k menšinám, sú mnohokrát deformované pochybnými informáciami, ktoré o nich majú.  Nie je pravda, že by študenti nič nevedeli a nič ich nezaujímalo, naopak. Mnohí majú až príliš veľa informácií. Problémom je skôr to, že ich čerpajú z náhodných webov,  hoaxov šíriacich sa sociálnymi sieťami či mnohokrát priamo z extrémistických kanálov. Umožnite preto študentovi, aby informácie, ktoré má, konfrontoval s inými zdrojmi.

Príklad: Tomáš na hodine povedal, že bude voliť stranu XY, pretože konečne skoncuje s luxusnými dávkami pre Rómov.  Ponúknite Tomášovi vypracovať text (blog, prezentáciu) o sociálnych dávkach Rómov. Ako zdroj mu zadajte štúdiu od Rozvojového programu OSN „ Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010 ( vyd. Regionálne centrum Rozvojového programu OSN,  Bratislava 2012), resp. jej predmetnú časť. Stačí, aby spomedzi 5-10 vybraných strán štúdie našiel odpoveď na jednu presnú, konkrétnu otázku: „Aký je priemerný sociálny príjem na osobu v segregovanej osade?“  Tomášovou úlohou bude prečítať si daných 10 strán (učiteľ mu ich môže zaslať mailom, prípadne vytlačiť) a sám hľadať odpoveď na zadanú otázku. Okrem toho, že zistí fakty o dávkach, zoznámi sa s tým, ako v skutočnosti vyzerá naozaj odborná štúdia, ako sa v nej pracuje s údajmi a že na popis takto náročnej témy nepostačuje  dvojriadková informácia v grafike na internete. (Pre konkrétne príklady úloh, ako aj typy na štúdie, môžu učitelia hľadať inšpiráciu v zdrojoch uvádzaných na webe argumentuj.sk alebo v e-learningovom propgrame)

Pridaj komentár