Bol vlastne Slovenský štát zodpovedný za holokaust? Veď sme boli v područí Hitlera, čo sme mali robiť…

Proces holokaustu vo vojnovej republike mal v základných črtách , metódach a výsledkoch podobný priebeh ako vo všetkých európskych štátoch, ktoré počas druhej svetovej vojny okupovali, resp. kontrolovali nacisti.

Mal však aj svoje špecifiká, medzi ktoré patril fakt, že Slovenská republika nebola až do jesene 1944 okupovná a všetky protižidovské kroky uskutočňovala aj z vlastnej iniciatívy a s vlastnými mocenskými a administratívnymi orgánmi.

Väčšinové obyvateľstvo sa stavalo k riešeniu židovskej otázky buď pasívne, alebo ho spočiatku považovalo za nápravu predchádzajúcich hospodárskych a sociálnych nerovností, sľubujúc si od neho podstatné zlepšenie svojho sociálneho postavenia.

Ideovou bázou, na ktorej sa začali uskutočňovať protižidovské opatrenia, bola téza, že Židia sú hlavnými nepriateľmi slovenského štátu a slovenského národa, ktorú šírila nielen oficiálna vládna propaganda, ale ju prijala aj vláda a zákonodarné inštitúcie štátu. V každodennej praxi ju realizovali a často z vlastnej iniciatívy ešte zostrovali miestne orgány.

Protižidovská doktrína sa stala súčasťou oficiálnej ideológie a praktickej politiky štátu. Vysvetľovali a zdôvodňovali sa ňou všetky všetky minulé a súčasné neúspechy Slovenska, vrátane straty južných území po Viedenskej arbitráži, no neskôr aj vypuknutie vojny a z nej vyplývajúce problémy.

Protižidovská politika ľudáckeho režimu na Slovensku v tomto období vychádzala z tradičných sociálnych, nacionálnych a náboženských stereotypov. Rámcovala ju rozsiahla legislatíva, ktorej výsledkom bolo niekoľko zákonov, no najmä desiatky vládnych nariadení. Židia boli vyraďovaní z verejného I hospodárskeho života, boli im postupne odoberané nielen občianske a politické, ale aj hospodárske a sociálne práva.

Autor: Ronald Barabas

Zdroj: Slovenská Republika 1939-1945, Katarína Hradská, Ivan Kamenec a kol.

Pridaj komentár