Živíte problém, lebo vás živí

Ohľadom financovania ľudskoprávneho sektora ako takého existuje niekoľko mýtov, ktorých šíritelia holdujú predstave o „zlatej bani“, „európskych tučných grantoch“, alebo „parazitizme ľudskoprávneho sektora na rómskych projektoch“ . Pre pochopenie mechanizmu financovania mimovládneho subjektu, akým je ĽPR,  treba preto najprv ozrejmiť niekoľko základných faktov , ktoré vysvetľujú podmienky a proces, ako môže občianske združenie získavať zdroje :

  • Donor (ktorým môže byť súkromná nadácia, zahraničná inštitúcia, inštitúcia EÚ, štát, alebo aj firma ) vypíše tzv. dotačnú (grantovú) schému. V nej  stanoví prioritné témy, ktoré chce podporiť, minimálnu a maximálnu sumu grantu, určí dobu, počas ktorej treba aktivity realizovať, a všetky ďalšie právne, administratívne a finančné podmienky. Väčšina donorov poskytuje grant s podmienkou, že časť nákladov aktivít si žiadateľ musí uhradiť z vlastných zdrojov – ide o tzv. kofinancing.  (Najčastejšie je kofinancig stanovený vo výške 5% až 20% z celkových nákladov aktivít). Takáto podmienka má byť pre donora akousi poistkou, že subjekt – žiadateľ je schopný finančnej kontinuity a nie je „organizáciou na jedno použitie“.
  • Donor alebo ním zriadená komisia potom vyberie tie projekty, ktoré sa rozhodne podporiť.

 

Mimovládna organizácia je teda značne obmedzená v tom, aký typ aktivít či tém by chcela primárne pokryť financiami. Výber tém a uprednostnenie toho ktorého druhu aktivít sú vždy na úvahe donora. Rovnako je obmedzená výškou grantu, potrebou kofinancingu,  dodržaním časových limitov na realizáciu aktivít apod.  Je naivnou konšpiráciou nazdávať sa, že nejaká slovenská mimovládna organizácia má takú moc, aby dokázala fiktívne živiť problém, a tým ovplyvnila vôľu donorov rozhodnúť sa o tom, akej téme a komu vyhradia svoje zdroje.

Pridaj komentár