Znásilnenia, kriminalita, no go zones – stačí sa pozrieť do Švédska!

V súvislosti s migračnou krízou sa v poslednom čase často spomína Švédsko ako príklad narastania kriminality zapríčineného zvýšeným počtom prijatých utečencov. V nasledovnej časti sa budeme venovať kriminalite vo Švédsku, no-go zónam a zvýšenému počtu nárastu trestných činov spojených s obťažovaním a sexuálnym násilím.

Švédsko je krajinou s dlhoročnou tradíciou otvorenej politiky v oblasti migrácie a  po vypuknutí poslednej krízy zaznamenalo rekordný počet žiadateľov o azyl.[1]

Pre lepší prehľad nám poslúži nasledovný graf zobrazujúci celkový počet migrantov prichádzajúcich do Švédska od roku 1960 až po rok 2016: [2]

Na základe tohto zvyšujúceho sa trendu by mal byť podľa šíriteľov dezinformácií vo Švédsku v posledných rokoch badateľný výrazný nárast kriminality – špeciálne po pridkom náraste po roku 2011 keď začala občianska vojna v Sýrii. V nasledovnej časti si ukážeme skutočný prehľad vývoja kriminality v rôznych oblastiach, na základe ktorého sa pokúsime vyvrátiť najčastejšie mýty o prepojení migrácie a kriminality.

Švédska rada pre predchádzanie trestnej činnosti zverejňuje pravidelné reporty o vývoji ročného počtu trestných činov. Jej posledný minuloročný report okrem iného porovnáva počet obetí trestných činov voči osobám a majetkovej trestnej činnosti voči domácnostiam.

Pre činy kde bol obeťou jednotlivec úrad ponúka nasledovné dáta za posledné roky, pričom graf zobrazujú aká časť populácie bola obeťou týchto trestných činov :

 

V grafe môžeme vidieť vývoj toho, koľko percent obyvateľov sa stalo obeťou niektorých vymenovaných trestných činov. Pri porovnaní údajov pre rok 2005 a 2015 platí že celkovo sa stalo nižšie percento obyvateľov obeťou v prípade krádeže a napadnutia. Najvýraznejšie zvýšený je počet sexuálnych trestných činov, ktoré však úrad vysvetľuje ich širokou a prísnou definíciou. Celkový počet nahlásených znásilnení však stále klesá.[3] Pri pohľade na graf nemôžeme teda vo všeobecnosti hovoriť o výraznom náraste spôsobeným poslednou migračnou vlnou, keďže z dlhodobého hľadiska nejde o žiaden výrazný nárast kriminality a jej zvýšenie resp. zníženie v posledných dvoch rokoch nepredstavuje výchylky ktoré by neboli typické aj pre predchádzajúce roky.

Podobné trendy možno badať aj pri podiele domácností, ktoré sa stali terčom majetkovej trestnej činnosti:

 

Správy BRA poskytujú aj nasledovné údaje o vývoji celkového počtu trestných činov voči životu a zdraviu občanov:[4]

Čo sa týka počtu vrážd na 10000 obyvateľov, tak pre Švédsko to je 1,1. V hlavnom meste – Štokholme 1,3 a v problematickom Malmo 3,4. Tento rozdiel by mohol evokovať, že je to spôsobené primárne zložením mesta – vo veľkej časti migranti, ktorí sú síce podľa Úradu vlády náchylnejší na páchanie trestnej činnosti oproti domácemu obyvateľstvu, avšak Štockholmská univerzita priniesla výskum, v ktorého záveroch konštatovala, že táto zvýšená náchylnosť je spojená s často zlým ekonomickým a spoločenským postavením uzavretých komunít.[5]

Na základe vyššie uvedených skutočností môžeme konštatovať, že akékoľvek tvrdenia o radikálne zvýšenom náraste kriminality po vypuknutí poslednej utečeneckej krízy vo Švédsku, ktoré je prezentované ako prototyp úpadku po nezvládnutí príchodu migrantov, sú prinajmenšom zavádzajúce. Je síce pravdou, že v mestách ako Malmo, došlo k nárastu kriminality, ten je však podľa vedcov so Stockholmskej univerzity  dôsledkom prehĺbenia vyššie spomínaných rozdielov.

Jedným z argumentov týchto šíriteľov lží a poloprávd je vytvorenie takzvaných no-go zones, o ktorých sa hovorí ako o miestach, kde nechodí ani polícia a záchranné zložky.  Je pravdou, že vo Švédsku je oficiálne niekoľko desiatok zón, o ktorých vláda informuje tak, ž je tam obmedzený prístup vyššie spomínaných zložiek, avšak akékoľvek nechodenie tam môžeme úplne odmietnuť. Pravda je taká, že síce v týchto no go zonách je problematické vykonávanie niektorých činností polície pre prostredie v ktorom sa pohybujú – chudobné štvrte, členovia gangov a podobne – avšak určite neplatí, že tam polícia nejazdí. Skôr sú tam vyššie časy dojazdov záchranných zložiek a polície, nakoľko obyvatelia nie sú vždy ochotní spolupracovať s týmito jednotkami pri identifikácii páchateľov a podobne [6].

 

[1] Pre viac informácií v angličtine o vývoji politík, počtu žiadateľov o azyl a opis jednotlivých migračných vĺn pozri https://sweden.se/migration/#2015

[2] Švédsky štatistický úrad: http://www.scb.se/en/finding-statistics/statistics-by-subject-area/population/population-projections/population-projections/pong/tables-and-graphs/the-future-population-of-sweden-20162060/immigration-and-emigration-and-forecast/

[3] https://www.bra.se/bra-in-english/home/crime-and-statistics/rape-and-sex-offences.html

[4] http://www.aftonbladet.se/nyheter/a/WP0KG/the-crime-situation-in-sweden-compared-to-the-us-in-4-charts

[5] http://www.government.se/articles/2017/02/facts-about-migration-and-crime-in-sweden/

[6] http://www.government.se/articles/2017/02/facts-about-migration-and-crime-in-sweden/

Pridaj komentár