Obdobie 1989-2005: Spôsoby prezentácie a aktivity

SPÔSOBY PREZENTÁCIE A AKTIVITY V OBDOBÍ VÝVOJA EXTRÉMIZMU DO ROKU 2005

 

Autorka: Irena Bihariová

V 90. rokoch a na prelome tisícročí sa vtedy existujúce hnutia zaujímali o politiku skôr len okrajovo – do šíreného posolstva nezvykli zakomponovať témy hlbšieho spoločenského či politického významu. Tematicky oscilovali okolo  rasových teórií a protižidovských konšpirácií, prípadne okolo historických udalostí súvisiacich s obdobím Slovenského štátu. Napriek tomu, že súčasťou tejto ideologickej výbavy je nepochybne aj ambícia nastoliť tomu zodpovedajúci model štátnej organizácie – čiže fašizmus – neboli slovenskí neonacisti v tomto období ešte príliš sofistikovaní a cieľavedomí. Svoje posolstvo sa vtedy nesnažili primárne šíriť využívaním politických práv a slobôd, ako je to v súčasnosti. Šírili ho spôsobom, ktorý bol zrozumiteľný a príťažlivý skôr pre mládež, na ktorú sa vtedy orientovali – prostredníctvom hudby, skupinovo rovnakým imidžom, jednoduchými pravidlami, ktoré jednotlivým členom umožňovali získať si rešpekt v partii. Dá sa povedať, že približne do rokov 1995 – 2000 bola celá slovenská neonacistická scéna vo fáze, ktorú Daniel Milo označil za prvé štádium extrémistickej skupiny – čiže typická tým, že jej aktivity sú prvoplánové, bez politických ambícií a pevného organizačného systému (in: D,Milo: Pravicový extrémizmus na Slovensku, 2005).

Za prvý pokus o inštitucionalizáciu možno označiť až vznik Slovenskej pospolitosti – občianskeho združenia, ktoré vzniklo v roku 1995. O 10 rokov neskôr si jej aktéri založili politickú stranu s rovnakým názvom. Témy, ktorým sa prvé inštitucionalizované spolky v období do roku 2005 venovali, sa týkali skôr zahraničnej politiky – najmä NATO, politiky USA a problematiky samostatnosti Kosova. Ich ranými aktivitami boli najmä rôzne medzinárodné zrazy, na ktorých sa stretávali so zahraničnými hnutiami s rovnakým razením. Za úvahu stojí otázka, kto tieto ich „medzinárodné konferencie“ financoval.

  1. HUDBA A KONCERTY

Aktivity pravicových extrémistov a spôsoby propagácie ich postojov súviseli s hudobnou produkciou, organizovaním a návštevami koncertov. Ikonou vtedajšej neonacistickej hudobnej scény sa stala kapela Krátky proces, hoci jej vznik siaha až do obdobia pred revolúciou. Pokračovateľkou Krátkeho procesu (ktorý v pôvodnej zostave fungoval do roku 1998) bola kapela Juden Mord, ktorá svojimi textami nasadila latku v miere otvoreného rasizmu na dlhú dobu najvyššie. Pamätný je ich album Arbeit macht frei.

Booklet albumu skupiny Juden Mord

Nemenej dôležitým spôsobom komunikácie s cieľovou skupinou boli v tomto období koncerty. Nezriedka sa pri nich hromadne heilovalo a po skončení vyrážalo do ulíc hľadať „terče“ na vybitie agresie vystupňovanej alkoholom.

V súčasnosti – napriek určitému prechodnému útlmu – sa znovu oživuje tradícia koncertov a snaha o ovládnutie lokálnych podnikov. Extrémisti si z nich robia svoje „stretávkové strediská“, v ktorých lokálna mládež nachádza priestor na utužovanie sa vo svojich postojoch a „hecovanie“ sa k ďalším aktivitám.

2. ZINY

Ziny boli tlačené samizdaty, zväčša formátu A5, písané na stroji, s veľmi triviálnou grafikou. Obsahovali články jednotlivých členov extrémistických skupín, texty piesní, úryvky z prebratých zahraničných ideologických manifestov, citácie fűhrera a pod. Ich ambíciou bolo motivovať mladých ľudí k boju za rasu a národ, „otvoriť im oči“, zasvätiť ich do filozofie, prípadne reportovať o uskutočnených akciách. Medzi ne patria tituly ako napríklad Gardista, Edelweiss, Náš hlas!, White victory, Aryan Law a pod.

Náklad je ťažko odhadnúť, keďže sa šírili „potajme“ (buď prostredníctvom poštových priečinkov – P. O. boxov niektorých ultrapravicových skupín, alebo na rôznych zrazoch a koncertoch). Vo svojej dobe (najmä vtedy, keď internet nebol ešte masovo dostupný) mali svoj nemalý význam, keďže boli v podstate jediným textovým nástrojom na šírenie ideologického posolstva.

Zdroj: archív združenia Ľudia proti rasizmu. Titulná stránka zinu Árijský boj.

3. WEBOVÉ STRÁNKY

Začiatkom nového tisícročia sa začala komunikácia presúvať na internet. Vznikali prvé webové stránky, ktoré plnili úlohu infobanky o ideológii. Obsahovali sekcie nabité ideologickými materiálmi (texty Davida Irwinga spochybňujúce holokaust, Protokoly sionských mudrcov, Mein Kampf a pod.), rôzne návody na bojové akcie či reportáže z nich. Nechýbali manuály, ako obstáť v konfrontácii s políciou, ako sa lokálne organizovať či zapojiť do rôznych akcií. Tieto webové stránky nebolo zložité identifikovať ako extrémistické, pretože sa k nacistickému a rasovému konceptu hlásili veľmi hrdo a priamo – a to buď obsahom samotných textov, alebo logami, rúnami, číselnými šiframi, prípadne inou symbolikou odkazujúcou na tretiu ríšu.

Zdroj: www.aryanrebel.wordpress.com