20 rokov riešite cigánov, a nič ste nevyriešili

Je pravdou, že ĽPR sa venuje menšinám aj vtedy, ak nie sú atakové z dôvodu rasovej nenávisti.  Súvisí to s druhou časťou našej agendy – vnímanie menšín verejnosťou a ich postavenie v spoločnosti.  Zrejme však treba ujasniť, čo bolo v tejto oblasti cieľom ĽPR, a čo sme naopak nikdy nepovažovali za súčasť nášho mandátu :

Počas celej doby našej existencie sme nikdy neašpirovali na to, že „chceme vyriešiť osady“.  Dokazuje to fakt, že sme nikdy nevstupovali do grantových schém, v ktorých boli nadstavené ciele na zlepšovanie života sociálne vylúčených Rómov. Rovnako tiež to, že sme sa nikdy neuchádzali ani nečerpali jediný halier či cent na projekty, ktoré boli smerované priamo na terénnu prácu s marginalizovanými rómskymi komunitami.  Nikdy sme sa nezapájali do programov, ktoré by sa hlásili k takýmto cieľom, ani sme nikdy nesúťažili o prostriedky, ktoré boli na takéto ciele vyhradené

 

  • Ako sme spomenuli vyššie, vznikli sme v prvom rade ako reakcia na vtedajší rozmáhajúci sa fenomén pravicového extrémizmu, s ambíciu podnietiť občiansku spoločnosť k aktivizmu a k odmietnutiu jeho prejavov. To nás predurčovalo k tomu, že sme naše aktivity a komunikáciu vždy viac smerovali k majorite, než priamo do osád.

 

  • Pri výbere našej tematickej orientácie zohrával rolu aj fakt, že v 90-tych rokoch vzniklo na Slovensku rádovo niekoľko desiatok organizácií, ktoré sa cielili priamo na sociálne a kultúrne potreby Rómov a priamu prácu s marginalizovanými rómskymi komunitami. Hoci práve táto oblasť bola najviac finančne podporovaná domácimi a zahraničnými donormi, my sme si zvolili úsek, ktorý podľa nášho presvedčenia takisto potrebuje aktivity tretieho sektora, ak má byť zabezpečená synergia vo výsledkoch všetkých mimovládnych združení : a síce vnímanie menšín verejnosťou, vzdelávanie a osveta v radoch majority, demytizácia menšín a šírenie informácií nad rámec bežného mediálneho spravodajstva o menšinách.

 

  • Napokon, vyčítať mimovládnej organizácii, že nezmenila systémové nadstavenie, je nenáležitým precenením jej právomoci . Mimovládna organizácia môže pôsobiť svojimi odporúčaniami na štát, no nie je nijak v jej moci „donútiť“ príslušné orgány k tomu, aby si ich osvojili.

Obrátený rasizmus vás nezaujíma

  • Zaujíma nás každý skutok – bez ohľadu na etnicitu, rasu, národnosť páchateľa – ak bol spáchaný s motívom rasovej, etnickej či národnostnej nenávisti. Ak je dôvodom, prečo páchateľ vykonal na obeti svoj skutok, práve tento motív, potom je daný náš mandát a incident nás zaujíma bez ohľadu na to, z akej skupiny pochádza obeť a páchateľ.

 

  • Pojem obrátený rasizmus (alebo biely, čierny, žltý rasizmus) je v skutočnosti nezmyselným pojmom. Ako sme spomenuli vyššie, rasizmus (presnejšie rasovomotivovaný trestný čin) je definovaný motívom páchateľa, nie tým, z akej je etnickej, rasovej či národnostnej skupiny. Rasa či etnicita páchateľa (alebo obete) sa neskúma v žiadnej fáze trestného stíhania. Skúma sa len to, či bol pri spáchaní trestného činu prítomný  spomenutý motív.

 

Z tohto dôvodu teda existuje len jeden rasizmus – taký, kedy osoba koná protiprávne voči inej osobe preto, aby tým vyjadrila svoj nenávistný postoj k jej etnicite, rase alebo národnosti; alebo aby svojím skutkom povolala k nenávisti voči týmto skupinám a jej príslušníkom.

Vy mimovládky za všetkým vidíte rasizmus

Ľudia proti rasizmu (ĽPR) vznikli ako neformálna občianska iniciatíva v 90-tych rokoch, teda v dobe, kedy bol rasizmus a vtedajší neonacizmus vo svojej najvypuklejšej, nikým a ničím nepostihovanej podobe. Boli sme prvou aktivistickou platformou, ktorá o tejto problematike otvorila spoločenskú diskusiu, a neskôr (od roku 2003) prvým registrovaným občianskym združením, ktoré si ju vzalo za svoju kľúčovú agendu. Preto sa pojem „rasizmus“ ocitol aj priamo v našom názve. Od vtedy sa meno a logo ĽPR stalo viditeľnou a známou značkou. Bolo by neúčelné meniť dnes svoj názov len preto, aby nezvádzal verejnosť k mylnému dojmu :  že ak sa k niečomu vyjadrujú Ľudia proti rasizmu, zákonite vo veci hľadajú rasizmus.

Okrem tvrdého rasizmu (rasovomotivovanej kriminality a trestných činov extrémizmu) sme sa počas našej existencie postupne venovali aj iným druhom znevýhodnení a problémov, ktorým menšiny čelia. Tieto znevýhodnenia pri tom nemusia byť (a často ani nie sú) spôsobené rasovou či etnickou neznášanlivosťou.

V súčasnosti napríklad venujeme svoju pozornosť problematike integračných politík vo vzťahu k marginalizovaným Rómom (prístup na trh práce, prístup k vzdelaniu, bytová politika atď.).  Za integračnú politiku je zodpovedný štát a samosprávy, ktoré väčšinou zanedbajú tieto oblasti nie z dôvodu rasovej nenávisti voči Rómom, ale preto, že túto tému buď nepokladajú za až tak dôležitú, alebo si s ňou nevedia sami poradiť. Prípadne volia postupy, ktoré v dlhodobom horizonte ešte viac prehlbujú sociálnu izoláciu Rómov, a tým aj zhoršovanie vzájomného spolunažívania s majoritou.

Ak na tieto prešľapy upozorňujeme, neznamená to, že automaticky v probléme vyhľadávame príčinu spojenú s rasizmom.